Stožok – Obyvatelia obce sú pobúrení. Futbalové ihrisko v Stožku je rozorané a cez víkend mal ich futbalový tím na domácej pôde hrať ďalší zápas. Nejde len o jedno futbalové stretnutie, ale o dlhoročný boj, ktorý vedie obecný úrad, telovýchovná jednota a obyvatelia obce s majiteľom pozemku, na ktorom stojí väčšia časť ihriska, Jurajom Výbošťokom. Ten siahol v utorok minulý týždeň po radikálnom riešení. Naštartoval traktor a svoj pozemok oboral. Krížom cez hraciu plochu futbalového ihriska.
Juraj Výbošťok „len“ oboral svoj pozemok. Foto: schv
Susedia neveriacky krútili hlavami a pozerali na skazu, ktorú pán Výbošťok spôsobil. „Je to nenormálny človek, keď toto dokáže,“ komentovali situáciu. „Ihrisko tu stojí už štyridsať rokov. Keď si vedľa neho staval dom vedel, že sa tu bude hrať futbal,“ hovorí Jozef Klimo a dodáva: „Celá obec žije futbalom. Máme dve mužstvá dospelých, mužstvo dorastencov a žiakov. Mladí ľudia nemajú v obci kde ísť, len na ihrisko, alebo do krčmy.“ Jablkom sváru medzi nadšencami futbalu a Jurajom Výbošťokom sa stali lopty, ktoré z ihriska častokrát zaletia na strechu jeho domu a do záhrady. „Pozrite sa, aké lopty nám vracia,“ ukazuje nám manažér telovýchovnej jednoty, pán Kvak, torzá, ktoré zostali z futbalových lôpt po psích zuboch a zásahu jeho majiteľa. „Nemáme na to peniaze, aby sme každý týždeň kúpili dve aj tri nové. Veď každá stojí tisícku,“ dodáva.
Takmer päťmetrové siete majú zabrániť, aby lopty nepadali do záhrady Výboštekovcov (ich dom sme označili šípkou). Foto: schv
Asi pred dvomi rokmi vyrástli medzi ihriskom a záhradou Výbošťokovcov približne päťmetrové zábrany. Týmto ústretovým krokom chcel obecný úrad zabrániť, aby lopty skončili v ich záhrade. Napriek tomu futbalisti zo Stožku majú dosť pary na to, aby ich penalty preleteli aj cez túto prekážku. A tak sa nič nevyriešilo a spor krútiaci sa okolo zatúlaných lôpt pokračuje ďalej. V rozhovore s jeho hlavnými aktérmi, manželmi Výbošťokovcami, sme sa dozvedeli, že má aj širší rozmer. Pozemok, na ktorom stoja šatne, vlastnia desať rokov. Vlastne od doby, kedy si tu postavili dom. Parcela, na ktorej stojí trištvrte ihriska, im patrí len niečo vyše roka. Obec má oba pozemky len prenajaté. „Nechcú nám zaplatiť za ne nájom,“ svorne tvrdí manželský pár. „Vraj preto, že náš pes prehryzuje lopty. Podľa zákona sme v práve. Ak loptu zničí pes, alebo ja, urobíme to v našom dvore. Nie sme povinní im lopty vracať,“ obhajoval svoju pravdu Juraj Výbošťok a manželka mu dávala za pravdu: „Máme sedemdesiat rokov. Stále je tu hluk. Potrebujeme pokoj, vyspať sa. Namiesto toho musím aj večer o desiatej vybehnúť v pyžame a papučiach, aby som loptu z našej záhrady vrátila na ihrisko.“ Výbošťokovci sa nakoniec rozhodli, že dom a pozemky predajú obci a odsťahujú sa. Takéto riešenie podporili aj poslanci obecného zastupiteľstva. „Starosta stále ešte nedoniesol papiere z katastra. Prešiel mesiac a nič sa nedeje. Kým nebudú papiere, nedovolím im hrať futbal. Keď papiere budú, potom ihrisko dám do pôvodného stavu,“ komentoval svoje nekompromisné stanovisko Juraj Výbošťok a v zlosti nakoniec ešte aj dodal: „Tu príde k smrti. Tu niekto padne.“
Jablkom sváru sa stali tieto lopty. J. Výbošťok vracia futbalistom len dohryzené a doprepichované torzá. Foto: schv
A tak naše kroky viedli za hlavou obce a predsedom telovýchovnej jednoty Štefanom Spodniakom. Chceli sme vedieť, ako je možné, že obec súhlasila s predajom pozemku pod ihriskom a ešte k tomu kupcovi, s ktorým už viac rokovpráve o ihrisko vedie spor. „Notárka, ktorá robila úkony pri predaji tohto pozemku, nežiadala vyjadrenie obecného úradu, hoci ide o verejný záujem. Pozemky sme chceli od majiteľov odkúpiť aj my, ale nesúhlasili s cenou, ktorú sme im v rámci zákona mohli ponúknuť. Neviem, čo im ponúkol pán Výbošťok, ale jemu pozemok predali,“ vysvetľoval starosta. „Urobili sme všetky možné opatrenia, aby sme zabránili sporom. Postavili sme záchytnú sieť, navrhli sme mu, že za každú vrátenú a neporušenú loptu mu zaplatíme 50 korún, na zastupiteľstve sme v prítomnosti tohto občana prijali viaceré uznesenia na riešenie situácie, ale na druhý deň už neplatili, lebo ich odmietol podpísať. Dohody sa vzťahovali na oficiálne zápasy. Keď na ihrisku behajú deti, a to aj vo večerných hodinách, za to nezodpovedám ani ja, ani obec. Je pravda, že sme mu nezaplatili nájomné za dva roky. Pokiaľ nemám záruku, že lopty vráti nepoškodené, tak mu ho ani nezaplatíme. Počas sezóny nás poškodené lopty stoja 15 tisíc, nájomné za pozemky je 8 tisíc. Nakoniec padlo rozhodnutie, že od Výbošťokovcov obec odkúpi dom aj s pozemkami, že do 31. októbra dáme vypracovať znalecký posudok a vybavíme úver z banky. Súčasťou dohody bola aj podmienka, že za toto obdobie nesmú lopty poškodiť. Ak ich zničia, tak si škodu odpočítam z nájomného. Nedoplatok za nájomné im uhradíme až vtedy, keď dôjde k podpísaniu kúpnej zmluvy. Nechcem, aby celá transakcia dopadla tak, ako ostatné dohody, že vypracujeme všetky doklady, obec za ne zaplatí nemalé peniaze a nakoniec Výbošťok od zmluvy odskočí.“ dodal starosta.
Každá strana obhajuje svoju pravdu. Obecnému úradu nepomohol ani obvodný úrad, ani polícia. Rozhodnutie, ako bude postupovať ďalej, padne na zasadnutí obecnej rady. Zatiaľ sa starostovi podarilo aspoň vybaviť, že do konca jesennej časti futbalovej ligy bude môcť ich futbalové mužstvo hrať na ihrisku v Slatinských Lazoch.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
