Sása - Rímsko-katolícky kostol v Sáse je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Postavili ho pred 750 rokmi. Z románskych čias sa na kostole zachovalo niekoľko stavebných detailov, ako sú združené okná na veži a západný portál. Ako dominanta dediny láka turistov. „Zastavia sa, poobzerajú si kostol zvonka, niektorí majú záujem prehliadnuť si aj interiér, ale nie je ich veľa,“ povedal nám sásanský farár Ladislav Jurčík. „Vlani prišli dva autobusy Maďarov, tohto roku sme nemali takú hromadnú návštevu.“
„Zlodeji to asi robia na objednávku,“ myslí si rímsko-katolícky farár v Sáse Ladislav JURČÍK. Foto: Milan SUJA
Božie prikázanie porušili priamo v kostole
Žiaľ, do kostola – a to sa netýka len tohto v Sáse – neprichádzajú len ľudia s dobrými úmyslami. Prídu aj takí, ktorým prikázanie „nepokradneš“ vonkoncom nič nehovorí. Zlodeji! V čase medzi večernou omšou vo štvrtok 18. novembra a sobotňajším ránom sa vlámali do kostola v Sáse.
Bolo to pred sviatkom svätej Kataríny, keď si v Sáse pripomínali svoju patrónku. „Pýtali sa ma, prečo som smutný,“ vracia sa k víkendu pán farár. „Ale kto by nebol v takejto chvíli?“ Nie je to prvý prípad, keď v jeho farnosti šarapatili zlodeji. „Stalo sa mi to aj v Očovej a keď som pôsobil na Turci. Asi to robia na objednávku a kým kriminalisti dokumentujú stopy, ukradnuté veci sú už možno za hranicami.“ Takýto názor mali aj obyvatelia dediny. „Určite to mali vopred premyslené,“ mieni Mária Vajsová. „Museli to byť ľudia, ktorí vedeli, čo má akú hodnotu. Teraz sa zlodeji nezastavia pred ničím. Ani pred kostolmi. Niekto sa môže navonok tváriť ako veriaci, ale keď ide o peniaze, viera mu nič nehovorí. Bola som na omši, keď tam boli nejakí cudzí ľudia, ale ja som si ich nevšímala. Kto by čakal, čo majú v pláne? V kostole sa zastavia turisti, alebo takí, čo majú na cintoríne pochovaného nejakého príbuzného.“ O cudzích ľuďoch na omši počula aj pani Magda. „Nie je pekné, čo urobili. Ale dnes je taká doba. Zlodejov pribúda. Niekedy sa bojím vyjsť z domu.“ Ján Záchenský si spomenul, že predčasom vylomili pri kostole kríž. Potvrdil nám to aj pán farár. „Pri kostole je niekoľko hrobov s kovovými krížmi. Niekto jeden vylomil a chcel ním vypáčiť dvere. Nepodarilo sa mu to.“ Mimochodom, v jednom z hrobov pri kostole v Sáse odpočíva národný buditeľ a redaktor Andrej Truchlý – Sytniansky, ktorý tu zomrel v roku 1916.
Využili zlodeji víchricu?
Vráťme sa však k poslednej krádeži. „Fotografovať do kostola vás nepustím,“ striktne hovorí pán farár Jurčík. „Mám ťažké srdce na televíziu, ktorá neuviedla presné informácie. V kostole síce nie je poplašné zariadenie, ale inak je dobre zabezpečený a aj kriminalisti sa čudovali, ako sa im podarilo vylomiť zámok na kovovej mreži. Predtým surovo rozrúbali dvojkrídlové drevené dvere.“ S tým je spojený rámus, ktorý však nikto nemusel zbadať. Kostol je bokom od dediny a tak zlodeji mohli ľahko ustriehnuť, aby ich pri „práci“ nikto nevyrušoval. „Možno využili čas, keď v predpovedanej víchrici boli ľudia doma,“ uvažuje pán farár. S rovnakým názorom sme sa stretli aj u obyvateľov. „Ja som bol doma. Čakal som, čo sa bude diať, lebo nás správy poriadne vystrašili,“ povedal nám Ján Záchenský. „Nám sa našťastie nič nestalo.“
Z oltára zmizli drevené sošky a svietniky
Horší ako víchor boli tentoraz v Sáse zlodeji. Z kostola si vzali štyri asi 40 cm vysoké drevené plastiky anjelikov a šesť drevených svietnikov, ktoré vyšli z rúk neznámych majstrov v druhej polovici 18. storočia. Ukradnuté predmety tvorili súčasť oltára, ktorý je zapísaný v Ústrednom archíve Krajského pamiatkového ústavu v Banskej Bystrici. Rímskokatolíckemu farskému úradu v Sáse tak vznikla škoda 200 000 Sk. Na zahladenie stôp po zlodejoch, teda na opravu dverí a mreže, bude treba asi 20 000 Sk. Je to nemalý škrt cez rozpočet. „Potrebovali by sme peniaze na opravu, napríklad na rekonštrukciu organu,“ hovorí Ladislav Jurčík. Zatiaľ nezodpovedanou zostáva otázka, prečo vlamači nezobrali aj iné cenné veci. Bolo to naozaj na objednávku, alebo ich súril čas, či mali zlodejské vrece primalé?
Jozef SLIACKY
