Zvolen – „Jedenásť mesiacov sme na to čakali,“ povedala nám sestra Klára z Charitatívno-sociálneho centra vo Zvolene na margo sľubu primátora Vladimíra Maňku, že mesto zabezpečí na každý deň jedno teplé jedlo pre bezdomovcov a sociálne odkázaných obyvateľov. Sľub dal presne na Štedrý deň minulého roka. Až prvého decembra tohto roku sa však premenil na realitu. Charita do tohto termínu poskytovala teplé jedlo len trikrát v týždni – v stredu, vo štvrtok a v piatok. Ostatné dni dostávali jej návštevníci suchú stravu. Ako nám povedala sestra Klára, polievky vozili od vojakov. V piatok mali stravníci hody vďaka jednej zvolenskej rodine, ktorá každý týždeň platí 20 kompletných obedov pripravených v kuchyni zvolenského gymnázia.
J. Nociarovi aj pani Dane mrvenica v charite chutila. Foto: schv
Prvý decembrový deň v charite na Jesenského ulici rozvoniavala polievka. Nad stolmi sa skláňali hlavy stravníkov, z misiek sa parila horúca polievka, ktorú zajedali čerstvým chlebom. „Celkom dobre navarili. Polievka nám chutí,“ pochválil jedlo Jozef Nociar medzi jednotlivými sústami. Jeho spolustolovníčka, pani Dana ešte dodala: „Prvýkrát je horúca.“ Zásluhu na tom má primátor, ktorý kúpil varnicu a samozrejme podnikateľ, ktorý jedlo pripravuje vo svojej reštaurácii. A na akej polievke si pochutnávali? „Je v nej zelenina,“ prehŕňa sa v miske Jozef, ale kým stačí jedlo pomenovať, dopĺňa ho pani Dana – „Je to mrvenica.“ Obidvaja sú tu každodennými hosťami. Jozef nám prezradil, že od kedy je na invalidnom dôchodku peniaze mu nestačia pokryť všetky výdavky a preto musí využiť aj túto možnosť stravovania. Pani Dana je na tom ešte horšie. „Sme bezdomovci a preto sem chodíme na polievku. Sú aj iné možnosti ako sa môžeme najesť, ale ak chceme teplé jedlo, tak musíme prísť sem,“ hodnotí situáciu nielen svoju, ale aj ostatných bezdomovcov. Jednorázové misky z umelej hmoty sú malé a polievka v nich aj s dvomi krajcami chleba navrch zrejme celkom nezaplní prázdny žalúdok. Zvlášť nie vtedy, keď je to jediné jedlo cez deň. „Stačí nám to,“ oponuje pani Dana a dodáva – „Niekedy nám dajú aj dupľu. Keď je polievky málo, tak viac nedostaneme. Ale dokážeme pochopiť, že aj ostatní sa chcú najesť.“ V stredu minulý týždeň však jeden z bezdomovcov odchádzal od dverí charity hladný. Jednoducho ho nepustili do priestorov centra. Na vysvetlenie sme sa nemuseli ani pýtať. Chodba sa ozývala jeho hlasnými protestmi. Bol nafetovaný a človek v takomto stave k stolu nepatrí. Obzvlášť nie k jedlu, ktoré dostáva zadarmo. Sestra Klára svojich zákazníkov dobre pozná. Niektorí chodia denne, iní prídu len niekoľkokrát za mesiac. Rovnako má prehľad o ich príjmoch. Stravu dá iba tým, ktorí prinesú potvrdenie, že sú sociálne odkázaní. Denne sa do charity príde najesť dvadsať až tridsať ľudí. Niekedy ich je viac, inokedy menej. Ako sme sa dozvedeli, keď dostanú sociálne dávky, chodí ich sem najmenej. „Keď sme dávali suchú stravu, prišlo ich najviac,“ vysvetľuje nám sestra Klára a hneď svoje tvrdenie podopiera faktom – „Suchú stravu sme vydávali od 8,00 do 12,00 hodiny. Na polievku musia prísť od 13,00 do 14,00 hodiny a mnohí si nevedia zvyknúť na tento režim.“ V marci musela charita pritvrdiť podmienky vydávania teplého jedla. Každý stravník musel zaplatiť korunu. Takto sa centru vrátila aspoň časť výdavkov, ktoré malos nákupom jednorázových umelých misiek a lyžíc. Primátor však prisľúbil, že mesto tieto výdavky už bude hradiť.
J. SCHVARZBACHEROVÁ