Zvolen – Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) vo Zvolene má štyri obvodné organizácie (tri vo Zvolene a jednu v Detve) s viac ako 1 700 členmi, z čoho je asi 300 detí. „Aj na tom vidieť, že medzi mládežou je o rybárstvo záujem, pričom spolupracujeme s centrami voľného času,“ povedal nám Rudolf Merka, predseda mestskej organizácie. V okresoch Zvolen a Detva môžu rybári loviť na 398 km pstruhových a 37 km nepstruhových tokov a na vodných nádržiach v Môťovej, Dobrej Nive a v Skalisku.
Rudolf MERKA, Jozef SCHVARC a Juraj ZÁTURECKÝ (zľava) v prítomnosti statného, 34 a pol kilového sumca nám porozprávali o svojich rybárskych zážitkoch. Foto: cky
Do Hrona sa vrátili lipne
Do sídla zvolenskej MO SRZ sme prišli hľadať odpoveď na otázku, či si aj rybári náhodou nebudú musieť kúpiť na štedrovečerný stôl kapra. „Verím, že si každý nalovil dosť,“ povedal nám hospodár Jozef Schvarc. „Ale záleží na šťastí. Pre niekoho bol rok úspešný, druhému sa možno tak nedarilo. Ja som spokojný. Pre mňa je to predovšetkým zážitok. Boli sme v Neninciach, odkiaľ som si mohol doniesť zo päťdesiat kaprov a desať šťúk, ale ja keď chytím dve ryby, končím. Je veľa takých rybárov, ktorí veľké ryby pustia naspäť do vody. Napríklad šestnásťkilového kapra. Taký má už na sebe priveľa tuku.“ Chytať sa môže po celý rok s výnimkou vzácnych druhov. Na pstruhových tokoch je doba hájenia od 1. októbra do 15. apríla. „Záujem o lov pstruhov rastie. Tohto roku sme vydali okolo 250 povoleniek,“ povedal nám Rudolf Merka. „Záujem je aj o hosťovačky. Ku Hronu si našli cestu aj rybári z Čiech, Dánska a Holandska. Krachovaním družstiev a fabrík sa zlepšila kvalita vody v Hrone, kedysi vzácny lipeň je tam dnes už bežnou rybou. Mrzí nás, že ľudia stále vysýpajú odpady do riek a potokov. Na jar sme vyčistili potok v Brezinách, vyviezli sme – za pomoci obce - tri autá odpadu, no choďte sa tam pozrieť teraz a uvidíte rovnaký neporiadok ako predtým.“
Ročne okolo 12 ton kaprov
Ozdobou tejto „rybárskej“ kancelárie je vypreparovaný sumec. Mal 34 a pol kilo, no v Môťovskej priehrade už chytili aj 43-kilového a podľa Jozefa Schvarca sú v tamojších vodách ešte statnejšie kusy. Záujem rybárov sa však zameriava najmä na kapry. „Hoci sme sprísnili kontrolu, nájdu sa rybári, ktorí časť úlovku zataja,“ hovorí podpredseda MO SRZ Juraj Záturecký. „Napriek tomu máme pomerne spoľahlivú štatistiku.“ Podľa nej zvolenskí a detvianski rybári ulovia ročne okolo 5 000 kaprov, 400 šťúk, 2 000 pleskáčov, 1 000 karasov a 1 200 pstruhov. Hodnota tohto úlovku dosahuje okolo štyri milióny korún. Keď sa pozrieme do štatistiky za štyri roky, len hmotnosť ulovených kaprov (19 280 kusov) presahuje viac ako 46 a pol tony. A to je už naozaj kopec kvalitného mäsa. Samozrejme, že rybári do svojho koníčka musia aj niečo vložiť. Platia členské i povolenky, brigádujú, do zarybňovania dajú každý rok okolo 1,2 milióna Sk.
Na rybačke zachránil topiaceho sa päťročného chlapca
Zážitky rybárov sú povestné. „Vari pred dvadsiatimi rokmi som bol tri týždne na Ipli,“ zaspomínal si Jozef Schvarc. „Nechytil som ani šupinu. Až posledný deň tri sumce od desať do dvadsaťdva kilo.“ Juraj Záturecký sa vrátil tiež do dávnejších rokov, keď sa vybral na zubáče do Kamenice nad Hronom. „Rieka mala vtedy veľa vody. Všimol som si, že pod pobrežným kríkom sa robia na vode kruhy. Myslel som si, že ide o nejakú veľkú rybu, no s hrôzou som zbadal, že vo vode je malý chlapec. Ani neviem, ako som zo seba strhal handry, skočil som do vody a vytiahol som ho. Prehol som ho cez koleno, voda z neho išla predkom i zadkom, ale ožil. Neďaleko jeden starký pásol kozy, ten zašiel do dediny a rodičia si prišli po chlapca. V tej hrôzostrašnej chvíli mi aj zabudli poďakovať. Ale hlavne, že chlapec žije.“
Zabudol pozdraviť medveďa
„Mali sme jedného staršieho rybára,“ zaspomínal si aj Rudolf Merka. „Išiel na pstruhy povyše Zolnej. Bolo to v čase, keď dozrievali maliny. Ako nahadzoval, počul za sebou šomranie. Nemal čas sa obzerať, len tomu neznámemu povedal: Nóó, to je od teba naozaj pekné, len si šomreš a ani nepozdravíš, neprivravíš sa ako človek. Až keď tretíkrát nahadzoval háčik, nedalo mu, otočil sa a za ním vari desať metrov si medveď hodoval na malinách. Tentoraz zabudol pozdraviť on. Mal vlastne šťastie, lebo ako sa dozvedel od horára, vari šesťsto metrov vyššie sa kŕmila medvedica s mladými.“
Vyskúšajte pravé rybárske recepty
„Ako deti, keď sme pod koreňmi nachytali ryby, osolili sme ich, vysušili sme ich na slnku a také sme ich jedli,“ povedal nám Jozef Schvarc, ktorý je kuchárom aj počas medzinárodných pretekov na Môťovskej priehrade. Prezradil nám aj svoj recept. „Zmiešam hladkú a hrubú múku v pomere jedna k jednej, pridám červenú papriku, korenie, rascu, cesnakový prach a soľ (ak som nemal čas dať mäso deň predtým do pácu). Tým obalím rybu. Pridať sa môže aj mletý koriander, tymián, špeciálne korenie na ryby, bazalku, rozmarín. Opekám z oboch strán štyri až päť minút.“ Juraj Záturecký pripravuje ryby podobne. „Rybu treba očistiť, obaliť v troške múky s paprikou a na oleji opiecť. Potom treba mäso podliať ríbezľovým vínkom a troška podusiť.“ Ryby sa dajú jednoducho pripraviť aj priamo pri vode. Na ražni, v alobale, alebo hoci na ohňom rozpálenej skale. „Boli sme s manželkou na pleskáče. Voda vyplavila borovicovú kôru, na ňu som položil osolenú rybu a položil na pahrebu. Nikdy som si na rybe nepochutil tak, ako vtedy,“ pridal svoju skúsenosť Rudolf Merka.
Hoci v tomto predvianočnom čase vládne mráz, nie je vylúčené že pri vode uvidíte stáť rybára skúšajúceho šťastie. Možno sa mu nepodarí oklamať kapra a dostať na sviatočný stôl čerstvé mäsko, no určite ho to od jeho záľuby neodradí. Netúži po zlatej rybke. Len po chvíľke ticha, pokoja a pohody na mieste, ktoré mu prirástlo k srdcu.
Jozef SLIACKY
