Zvolen – Pochádza z Badína a odmalička mu učaroval hokej. Karol Ozorák je odchovancom Banskej Bystrice, no dnes by sme ho už mohli pokladať za Zvolenčana. Jeho život je úzko spätý s hokejom, aj keď už asi nebude z neho špičkový hokejista. Čím je teda výnimočný?
Karol je človekom, ktorý dokazuje, že keď sa chce, dá sa všetko. Pracuje ako učiteľ, je mládežníckym trénerom a okrem toho ešte príležitostne hráva za zvolenskú rezervu v prvej hokejovej lige. „Je to dosť náročné – hlavne časovo. Skoro každý deň za tmy vstávam a za tmy chodím domov. Zatiaľ to zvládam a baví ma to, tak prečo nie?,“ pýta sa Karol. Prioritou pre neho je práca učiteľa. „Prvoradá je samozrejme robota a trénovanie detí. To ma živí a až potom prichádza na rad hokej. Dnes ho už hrávam len tak pre radosť, aj keď možno sa to ešte v budúcnosti zmení. Väčšinou sa snažím, aby som všetko stíhal. Nie je to však jednoduché. Často sa stane, že idem do školy učiť, potom utekám na tréning s béčkom, prezlečiem sa a hop - dva tréningy s deťmi. Večer prídem domov zbitý ako pes,“ priznáva Karol. Učiteľ Ozorák veľmi nemá čas si poriadne oddýchnuť, veď o program má postarané skoro každý deň. „Cez týždeň odučím niekoľko hodín, absolvujem tréningy s deťmi i s B mužstvom Zvolena. Ak som nominovaný na zápas a mám čas, tak v utorok a piatok idem hrať zápas. Cez víkendy potom idem ako tréner na zápasy so šiestakmi aj siedmakmi. No nesťažujem si, to je len konštatovanie,“ hovorí Ozorák.
Neľahká úloha skĺbiť povinnosti učiteľa, trénera a hráča sa zatiaľ Karolovi nevymyká z rúk. „Najviac ma dokáže unaviť práca s deťmi. Nie vždy ma počúvajú tak, ako by mali, ale na druhej strane ani my sme neboli iní. Začiatky boli pre mňa veľmi ťažké, no dosť mi pomohli kolegovia. Až dnes viem, aká náročná je práca učiteľa. No dá sa povedať, že ma napĺňa. Človeka vždy poteší, keď vidí, že vynaložené úsilie nevyjde nazmar. Za výhodu pokladám aj to, že ešte stále hrám aktívne hokej. Keď mi totiž deti povedia na tréningu, že sa to nedá, zoberiem rukavice, hokejku a ukážem im to. Potom mám od nich na chvíľu pokoj, ale nie zasa nadlho. Jednoducho ma skúšajú, koľko vydržím, “ hovorí s úsmevom učiteľ, tréner a hokejista v jednej osobe a dodáva: „Keď idem hrať zápas, deti mi poprajú, aby sa mi darilo. Minule som strelil gól a kolega Kučera im povedal, že som rozhodol zápas. Deti sa z môjho gólu tešili spolu so mnou. Bolo to milé.“
Karolovu pracovnú vyťaženosť zatiaľ toleruje aj jeho snúbenica Mirka. „Nie je jej to jedno, keď večne nie som doma. Zatiaľ sme sa ale vždy dokázali dohodnúť, verím, že to tak bude aj v budúcnosti. Aj ona má svoje povinnosti, keďže bude končiť vysokú školu,“ dodáva Karol Ozorák.
Marek PLANDOR
