Jozef: Nie som žiadnym fanúšikom, na futbal nechodím. Ani na hokej... Nie je tam žiadna kultúra – a to je jedno, či ide o futbal alebo hokej. Práve preto tam nechodím.
Miroslav Halama: Akí sú slovenskí fanúšikovia? To je rôzne... Niektorí sú dobrí, iní nie. Som futbalovým rozhodcom v okresných súťažiach, takže viem, aká je situácia. Nedá sa povedať, že čím nižšia súťaž, tým horšia úroveň fanúšikov. Záleží na tom, akí ľudia chodia na futbal. Všetko je v človeku, občas sa na zlom správaní fanúšika podpíše aj väčšie množstvo požitého alkoholu. Keď niekto chce hľadať zádrapky a vyvolávať konflikty, tak to bude robiť vždy. Kto sa ide pozrieť na futbal, ten sa nepotrebuje „vybúriť“. Neviem, akí sú fanúšikovia v zahraničí, určite sa aj tam nájdu podobné typy. Nedá sa povedať, že sú slovenskí fanúšikovia zlí. Každého človeka občas dianie na ihrisku trochu nahnevá. Keď som bol mladší, tak ma to skôr dokázalo „vytočiť“, teraz už ani nie. Beriem to s nadhľadom.
Branislav Lukáč: Myslím si, že sú dobrí. Vlastne, keď si spomeniem aké typy niekedy chodia do Zvolena na hokej, musím konštatovať, že všetci dobrí určite nie sú. Záleží tiež na tom, aká je na štadióne nálada. Priznávam, že občas si zanadávam aj ja. Najčastejšie na rozhodcu. Ľudia sa dajú strhnúť skandovaním, myslím si, že krik a skandovanie k športu patrí. Horšie je, keď sa používajú vulgarizmy. To by sa nemalo. Šport by mal byť viac o priateľstve a nie o urážaní a nadávkach.
Peter Tomko: Akí sú fanúšikovia? Vulgárni. Veľmi na futbal nechodím, no vídam Trnavčanov, ktorí sú dosť... A nedávno, keď išlo o hokejového majstra Slovenska, myslím si, že to bolo dosť často vulgárne. Nie som veľký športový fanúšik, dávno som nebol na nejakom zápase. Určite som však na ňom nenadával. Viem uznať, keď je niekto lepší. Tiež sa mi nepáčilo, keď hráč zaútočil na rozhodcu. To predsa nemá so športom nič spoločné.
Monika Slašťanová: Myslím si, že slovenskí fanúšikovia sú dobrí. Niekedy očakávajú viac, ako sú vôbec hráči schopní urobiť. Preto dosť často nadávajú. Možno je to trochu v našej slovenskej mentalite, sme výbušnejší ako iní. Na druhej strane nikdy sa nestalo, že by naši fanúšikovia rozbíjali v mestách výklady. Nepáči sa mi napríklad, keď na hokeji hádžu na ľad fľašky. Nech si každý skúsi zobrať hokejku a ukáže, čo vie. Veľakrát ľudia v hľadisku vôbec nevedia, čo to všetko obnáša. Hráči nie sú naprogramované stroje. V športe vyhráva lepší a mali by sme to tak aj brať. Samozrejme, aj mňa rozčúli, keď vidím, že sa hráči viditeľne ulievajú a nedajú do hry všetko.
Miroslav Dráb: Ťažko povedať, na štadión vôbec nechodím. Myslím si, že slovenskí fanúšikovia sú slušní, až na Bratislavčanov. Tí sú strašne sebavedomí, provokujú, správajú sa povýšenecky. Potom to na štadióne dosť vrie. Vulgarizmy k športu nepatria, ak niekto chce nadávať, nech ide niekde do krčmy a nie na hokej alebo futbal. Každý sa občas rozčúli, aj ja pri televízore, no určite nenadávam. Veď je to šport. Treba si uvedomiť, že aj šport je teraz už iba o peniazoch. Netreba to tak veľmi prežívať.
Ondrej Krug: Ako kedy... Na Slovensku - v lige – je to rôzne, no keď sú naši fanúšikovia vonku, tak sa správajú slušne. Aspoň čo sa týka hokeja. Ako je to v iných športoch, neviem, vôbec netuším, či niekto chodí vo Zvolene ešte na futbal. Samozrejme, občas sa na hokeji stane, že lietajú nadávky. Pri tej mase ľudí a pri tom fanatizme je to normálne. Ja osobne pri sledovaní nejakého zápasu nenadávam, skôr mlčky trpím.
Text: Milan SUJA
