„Robte už niečo s tým dymom, ktorý ide z Bučiny! Veď to predsa nie je možné, aby takto nejaká fabrika dymila,“ povedal nám ostrým hlasom nespokojný občan. Potom pridal, že ako novinári sme už dávno o tom mali písať.
Oblak stúpajúci k oblohe nad fabrikou má niekedy naozaj hrozitánske rozmery. Aký asi má obsah? Koľko nebezpečných splodín obsahuje, koľko prípadných karcinogénov lieta ponad hlavy Zvolenčanov? A nielen lieta, ale padá, usadzuje sa na chodníkoch, cestách a cez otvorené okná preniká do bytov. Dýchame to, dostávame možno až životunebezpečné dávky a nikto s tým nič nerobí.
A kompetentní úradníci sa iba ticho prizerajú... Asi takéto úvahy prebehli hlavou nejednému človeku. Alebo aspoň veľmi podobné. Nechajme však rovinu úvah a venujme sa faktom. Prvé otázky sme položili práve kompetentným úradníkom z Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene. „Oblak, ktorý vidíme, ide zo sušiarne drevotriesky,“ hovorí Vladimír Orság, ktorý má na starosti ochranu ovzdušia. „Nie je to dym, ale para. Isteže je tam aj časť živice, no veľmi málo.“ Podľa Orsága ide o nové zariadenie a modernú technológiu, ktorú spúšťali iba nedávno. Merania robila košická firma, ktorá má na to licenciu. Výsledky nie sú vôbec alarmujúce, veľká väčšina hodnôt dosahuje tretinu až polovicu povolených hodnôt. „Súhlas na prevádzku sme im dávali my, keby neboli výsledky dobré, tak náš súhlas nedostanú,“ dodáva V. Orság.
Časť Bučiny, v ktorej sa dymiaci alebo - lepšie povedané - pariaci komín nachádza, patrí spoločnosti Bučina DDD. Tá kúpila od starej Bučiny prevádzku dekoratívnych drevotriesok v júni 2003. Ako sme sa dozvedeli od konateľa Bučiny DDD Antonína Juříčka, už od prvých mesiacov začali s modernizáciou zariadení. Keďže väčšina budov bola v dezolátnom stave a o nič lepšie nevyzerali ani staré sušičky, museli investovať. „Po deviatich mesiacoch sme začali stavať novú sušičku,“ hovorí Juříček. Za šesť mesiacov bola hotová a vraj ide o najmodernejšiu, aká na svete vôbec existuje. „Viac ako deväťdesiatdeväť percent toho, čo ide z komína, je para,“ potvrdil nám konateľ Juříček informácie, ktoré sme dostali na životnom prostredí. A moderné filtre zachytia takmer väčšinu škodlivín. To, čo teraz ide do vzduchu, sa vraj vôbec nedá porovnávať s tým, čo chrlili staré sušičky, kde bola tridsať rokov stará technológia. „Staré filtre nemali takú účinnosť odlučovania,“ hovorí konateľ a dodáva: „Nič lepšie na Slovensku nie je. Technológia má európsky štandard.“ Sedemdesiat percent materiálu, ktorý na drevotriesku používajú, pochádza z píl celého Slovenska a je vlastne odpadovým drevom (piliny, štiepky, piliarské odrezky). Zvyšok im dodávajú štátne lesy, aj tu ide o takzvanú vlákninu, čiže drevo nízkej kvality. Sušia čisté drevo vo forme triesok a pilín.
A záver? Dym z Bučiny nie je dymom. Záujem ľudí je prirodzený, chcú vedieť, čo dýchajú. Preto už Antonín Juříček oslovil aj primátora, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia, fámy, nepravdy... Konateľ chce pozvať predstaviteľov Mesta na prehliadku podniku, aby sa na vlastné oči presvedčili, že investície naozaj skvalitnili výrobu a ekologické dopady zďaleka nie sú také ako v minulosti.
Milan SUJA
