S angličtinou od prvej triedy
Dvestoosemdesiattri žiakov navštevuje v súčasnosti Základnú školu na Štúrovej ulici v Detve. Bývalá „dvojka“ má za sebou už päťdesiatročnú históriu, okrúhle výročie oslavovali vlani. Tak ako všade, aj tu cítiť pokles počtu žiakov, veď niekedy do nej chodilo viac ako štyristo žiakov. Časť priestoru preto uvoľnili Základnej umeleckej škole Svetozára Stračinu. „Škola má zameranie na dva jazyky. Anglický je povinný od prvého ročníka a nemecký od piateho,“ hovorí riaditeľka školy Anna Pospíšilová. Na Slovensku overovalo od roku 1995 projekt šesť škôl, medzi nimi aj detvianska „dvojka“. Až do roku 2004. Odvtedy idú naostro podľa učebných osnov, ktoré sa vlastne počas overovania projektu tvorili. Nikto netušil, či malí prváčikovia zvládnu úskalia angličtiny. Učitelia vystriedali asi tri druhy učebníc, kým našli tie najvhodnejšie. „Teraz je úplne iný systém vyučovania jazykov ako niekedy. Prváci ešte nevedia čítať a už sa učia cudzí jazyk. Opakujú však to, čo počujú a čomu rozumejú. A tvoria krátke vety. Sami sme boli prekvapení, keď sme videli, ako to deťom ide,“ dodáva riaditeľka. Obavy mali v škole tiež z pridania druhého povinného jazyka. Zbytočné! Angličtinu a nemčinu vyučovali v detvianskej „dvojke“ dávno pred skúšobným projektom, oba jazyky sa tu vyučujú už tridsať rokov. Samozrejme, popri povinnej ruštine, ktorá je v poslednej dobe v úzadí. „To je škoda,“ dodáva riaditeľka Pospíšilová. Keďže má škola kvalifikovanú ruštinárku, urobila krúžok ruského jazyka. Na prekvapenie sa naň prihlásilo veľa detí. Ide predsa o ďalší svetový jazyk a východný trh ponúka čím ďalej väčšie možnosti uplatnenia. O tom, že jazykové vybavenie absolventov „dvojky“ je kvalitné svedčí fakt, že veľa z nich pokračuje na bilingválnych gymnáziách. Kvalitná príprava by sa nezaobišla bez kvalitných pedagógov. Tí sú obyčajne kameňom úrazu v školstve. Veď znalosti cudzieho jazyka sa dajú využiť aj efektívnejšie ako učením žiakov. A ohodnotenie učiteľov ešte stále pokrivkáva. Riaditeľka školy však presvedčivo dodáva: „Máme kvalifikované učiteľky.“ Detviansku školu navštevujú deti nielen zo samotného mesta, ale takmer z celého okresu. „Chodia k nám deti z Hriňovej, Korytárok, Podkriváňa, Stožku, ba aj z Vígľaša. Najmä kvôli jazykom. Rodičia majú záujem, aby sa ich deti učili cudzie jazyky od prvej triedy,“ hovorí riaditeľka.
Nástenku nechce nikto robiť
S prácou detského parlamentu na „dvojke“ je riaditeľka školy spokojná. Veď sa stará o prípravu a organizáciu rôznych akcií. Od diskoték po vydávanie školského časopisu. V parlamente má zastúpenie každá trieda, jednotliví zástupcovia prenášajú dohodnuté úlohy do tried. Na Deň detí pripraví parlament program pre žiakov prvého stupňa. Bez učiteľov, tých posunú do úlohy štatistov a, samozrejme, dozoru. Detskému parlamentu šéfuje už druhý rok Jozef Paulov. Prečo práve on? Možno preto, lebo iba ťažko pustí niekoho iného k slovu. Výpočet akcií, na ktorých sa parlament podieľa, by bol veľmi dlhý. Ako v každom kolektíve sú aj v parlamente niektorí aktívnejší a niektorí sa iba vezú. „Najmä začiatočníci, tí sú obyčajne tichší,“ hovorí Romana Pauerová, ktorá je podpredsedníčkou parlamentu. Úlohy si však musia rozdeliť, všetko by nezvládlo vedenie parlamentu. Sú však práce, do ktorých sa nechce nikomu. „Najmenej chcú robiť nástenku. Tá ich otravuje,“ hovorí Jozef Paulov. Najbližšou úlohou pre parlament bude príprava valentínskej pošty. V nej môžu žiaci posielať odkazy iným žiakom, nielen v rámci školy ale aj na iné školy v meste.
Na Moravu si pripravia kultúrny program
Medzinárodný projekt v rámci programu Socrates Comenius začal v škole ešte v roku 1999. Hrady a zámky ako svedkovia jednej európskej kultúry bol názov spoločného projektu, v ktorom škola spolupracovala s nemeckou a českou školou. Cieľom projektu bolo vzbudiť záujem detí o dejiny vlastného regiónu a dejiny štátov spolupracujúcich škôl. Komunikačným jazykom bola nemčina. V prvom roku škola zdokumentovala Zvolenský zámok a vytvorila publikáciu Zvolenský zámok očami detí. V druhom roku sa zamerali na Bojnický zámok a v treťom na Mestský hrad Kremnica, Vígľašský zámok a hrad Divín. Nepracovali iba s literatúrou, každý objekt navštívili a preskúmali. Texty a fotografie doplnili vlastnými kresbami celých hradov a zámkov, ako aj detailmi. Projektu sa nevenovali iba na dejepise, zasiahol i iné predmety. Na slovenčine napríklad písali báseň o Pustom hrade. Všetky práce museli preložiť do nemčiny. „Do tohto trojročného projektu bola zainteresovaná celá škola – všetci žiaci a tak isto učitelia,“ dodáva Anna Pospíšilová, ktorá zdôrazňuje, že projekt rozbehol ešte predchádzajúci riaditeľ Vladimír Hudec. Výsledný produkt si vymenili s partnerskými školami z Nemecka a Čiech. Neskôr sa deti stretli na Morave spolu s nemeckými a českými. Samozrejme, nemohla cestovať celá škola, vybrali štyridsať najaktívnejších žiakov. A najlepšie jazykovo vybavených, veď komunikačným jazykom v tábore bola práve nemčina. Projekt priniesol škole i peniaze, za ne si kúpili kameru, fotoaparát a kopírku. V súčasnosti už však škola vstupuje do tretieho roku druhého projektu, ktorý má názov Zvyky, obyčaje, tradície. Spracovali vianočné obdobie a Veľkú noc a čaká ich iba posledná úloha – kroje Podpoľania. Informácie deti čerpajú z rodín, folklórnych skupín, múzea, internetu... Rovnako ako predtým, aj teraz všetko spracovávajú do publikácií. V projekte spolupracujú s rovnakými školami, k Čechom a Nemcom pribudli Maďari a Poliaci. Aby nebol projekt iba o práci, v máji sa opäť všetci stretnú na Morave. Tentokrát sa však každá škola predstaví s vlastným kultúrnym programom.
Využitiu počítačov prispôsobujú osnovy
Počítače sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania. Bez nich to dnes už nejde. „Myslím, že naša počítačová učebňa je slušne vybavená. Dostali sme ich cez projekt Infovek,“ hovorí riaditeľka Anna Pospíšilová. Šestnásť počítačov pre žiakov, ďalší pre učiteľa... Keď je trieda rozdelená na dve skupiny, každý žiak má k dispozícii jeden počítač. Počítače využívajú učitelia nielen na informatike, ale aj na iných predmetoch. Okrem toho deti navštevujú aj počítačový krúžok. Podľa riaditeľky je počítačová gramotnosť žiakov na slušnej úrovni, niekedy vraj dokonca vyššia ako u pedagógov. Tí museli prejsť počítačovými kurzami a využitiu počítača pomaly prispôsobujú osnovy. „Na prvom stupni je to najmä prvouka, prírodoveda a tiež matematika, na druhom stupni fyzika, chémia...,“ dodáva riaditeľka školy.
Rodičia v školských laviciach
Na Mikuláša dostane darček každý žiak. Pri vchodových dverách školy čaká už ráno Mikuláš s čertom a anjelom a každého prichádzajúceho žiaka odmení cukríkom. Tradíciou je na prvom stupni tiež karneval. Ten organizujú po polročnom vysvedčení. Kým sa mladší žiaci zabávajú v maskách, tí starší z druhého stupňa tancujú na diskotéke. Herecké nadanie sa v deťoch prvého stupňa objaví, keď hrajú divadlo. Pripravujú sa na viacerých predmetoch, na literatúre i na výtvarnej výchove. S divadelnou hrou sa predstavia pred celou školou na Deň detí. Spestrením vyučovacieho procesu je určite Európsky deň rodičov a škôl. „Rodičia sa prídu pozrieť na vyučovanie, dokonca sa doň sami zapájajú. Napríklad na nemecký jazyk si učiteľka pozvala rodiča, ktorý pracoval v Nemecku,“ dodáva riaditeľka Pospíšilová.
Peniaze zanesú na detskú onkológiu
Už niekoľko rokov sa venujú peknej tradícii. Na výtvarnej výchove vyrábajú malé narcisy, ktoré potom predávajú. Zisk potom zanesú na detskú onkológiu do Banskej Bystrice. Nejde však iba o odovzdanie peňazí. „Deti tam obyčajne pobudnú celé dopoludnie,“ hovorí riaditeľka Pospíšilová. Návšteva onkológie je pre každého silným zážitkom.
Lyžiarske výcviky na Detvianskej Hute
Spestrením školského života je určite pobyt v prírode. „Ponuky na Školu v prírode máme z rôznych chát, väčšinou však chodíme na Detviansku Hutu. Záleží na tom, ako sa dohodnú rodičia,“ dodáva riaditeľka. Práve rodičia musia totiž deťom pobyt zaplatiť. Detviansku Hutu navštevujú tiež v zimných mesiacoch, kedy chodia žiaci – siedmaci na lyžiarske výcviky. Aby boli športové aktivity kompletné, tretiaci absolvujú plavecké kurzy.
Pripravil Milan SUJA
