Na pietne miesto v budove veliteľstva vzdušných síl s fotografiami zosnulých vojakov a s kondolenčnou knihou prichádzali už od pondelka nielen profesionálni vojaci, ale aj vojenskí dôchodcovia a tiež civilisti. „Chodí najmä stredná a staršia generácia,“ povedali nám na vrátnici veliteľstva. Vo dverách sme minuli mladého muža. Neskôr sme tu stretli Juraja Tuhárskeho.
Nepoznal nikoho z obetí, nebol ani profesionálnym vojakom, napriek tomu prišiel vyjadriť žiaľ nad ich stratou do kondolenčnej knihy. „Je to katastrofa, nešťastie, ku ktorému sa ťažko hľadajú slová. Neviem posúdiť, čo a prečo sa stalo. Posúdiť môžem len z hľadiska ľudského. Je to neuveriteľné, ale život je taký..“
(lbc, foto: ms)