Zvolen – Zima, zima studená... Trpia dospelí, ako potom musia trpieť najmenšie deti? Napríklad v kočíkoch. „Mínus päť, mínus desať... Keď je nižšia teplota, nejdeme von,“ hovorí Erika Švecová, ktorú sme stretli na prechádzke uprostred námestia vo Zvolene. Väčšina ľudí sa v chladnom počasí pohybovala rýchlejšie ako inokedy. Pani Erika však postávala. Veď na prechádzke sa nemala kde ponáhľať. A jej ročnému synovi Kristiánovi určite nebola zima, mal na sebe niekoľko vrstiev oblečenia. Koľko? „Štyri! Tielko, košieľku, svetrík, na tom tento overal... Nemala by mu byť zima,“ hovorí pani Erika a dodáva: „Určite by to rýchlo vyjadril – plačom.“ Na prechádzku sa vraj vyberú na jednu - dve hodiny. Dve sú maximom, najmä pri nízkych teplotách.
Rovnako štyri vrstvy oblečenia mal na sebe sedemmesačný Milan Sadovský. Ležiac v kočíku si prezeral zamrznutý svet za sprievodu mamy a starkej. Štyri vrstvy oblečenia, na nich fusak a ešte deka. Viacerí mu mohli závidieť. Po meste sa zvyknú prechádzať aj viac ako dve hodiny, nikdy však nie v extrémnych mrazoch. Najviac vraj len do mínus šesť stupňov. „Vychádzame tak o jednej, keď svieti slnko,“ hovorí starká Danka Marcineková a Milanova mama Silvia dodáva: „Takmer každý deň.“ Malý Milan je vraj otužilý, pred spaním mu vždy dobre vyvetrajú. Chorý ešte nebol. Keď vyjdú von, noštek mu vraj splynie s vetrovkou, v momente je rovnako červený.
Tretie dieťa na prechádzke sme našli plačúce. „Nie, nie... Zima mu nie je. Plače kvôli tomu, že sme ho prestali hojdať,“ hovorí otec Ján Slančík, ktorý kočík „šoféroval“. Zahovorili sa so známou, čo malému začalo prekážať. On predsa chce, aby sa mu výhľad menil a nie aby bol rovnaký už celé dve minúty. Aj trojmesačný Samuel bol dobre oblečený. „Asi päť vrstiev,“ dodáva mama Mária Slančíková. Minulý týždeň boli vonku iba v piatok popoludní práve kvôli zime. Okolo štvrtej mohlo byť okolo mínus desať a rodinka sa radšej ponáhľala domov. Aby to s tým otužovaním predsa len neprehnali.
Milan SUJA
