Drieňovo – Smrť osemmesačného chlapčeka otriasla obyvateľmi obce, no neboli ňou zaskočení. „Dalo sa to čakať pri spôsobe života rodiny, v ktorej žil,“ konštatoval zastupujúci starosta Jozef Hukel a na dokreslenie situácie dodal: „Keď chlapček zomieral, najskôr volali farára, aby mu dal posledné pomazanie a až potom záchranku. Otec smrť syna okomentoval – Boh dal, Boh vzal.“
V pondelok minulý týždeň polícia obvinila 32-ročných rodičov mŕtveho chlapca, Patrika a Lenku, zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby formou spolupáchateľstva. Trestné oznámenie s podozrením, že sú zodpovední za jeho smrť, podali sociálni pracovníci.
Napriek tomu, že rodičov detská lekárka informovala o kritickom stave chlapčeka, odmietali jeho hospitalizáciu a aj povinné očkovania. Svoje rozhodnutie odôvodňovali vierou a tým, že sa z vlastného rozhodnutia rozhodli žiť „naturálnym“ spôsobom života. Znalci nariadili súdnu pitvu, ktorá ukázala, že hlavnou príčinou chlapcovej smrti bolo zlyhanie srdca. „Spôsobila ho ťažká chudokrvnosť spojená so silnou podvýživou,“ informovala nás krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. „Týranie dieťaťa spočívalo v tom, že mu rodičia neposkytli stravu potrebnej kvality a v odmietnutí jeho liečenia v nemocnici,“ dodala. Polícia stíha rodičov na slobode a hrozí im väzenie od 7 do 15 rokov.
Čudáci, ktorých dedina nechápe
V obci sa medzi ľuďmi o Lenke a Patrikovi trúsia rôzne reči. Ich životná filozofia prinajmenšom udivuje. „Sú to čudáci. Veď chodiť bosí po snehu, nie je normálne,“ dali sa s nami do reči chlapi popíjajúci pivo pred miestnym obchodom. Ubezpečili nás, že to nie je jediné čudáctvo. Rodina žije mimo dediny, na samote vzdialenej asi dva kilometre. Prisťahovala sa sem približne pred šiestimi rokmi z Bratislavy. „Hovorí sa, že dodnes tam majú byt a z jeho prenájmu žijú. Nie sú totiž zamestnaní, ani nepoberajú žiadne sociálne dávky,“ prezrádza Jozef Hukel. V dome nemajú ani elektrinu, ani vodovod, odmietajú akékoľvek technické výdobytky. Od toho sa odvíja spôsob ich života. Vodu majú len zo studne a ženy v dedine nám povedali, že na umývanie vlasov používajú namiesto šampónu popol. Podľa Drieňovčanov jedia len bylinky, lístky, čerstvé ovocie a zeleninu. Aj v obchode sme sa dozvedeli, že okrem vajíčok a špeciálnych ovsených vločiek, ktoré mimochodom v predávanom sortimente nemajú, nezvyknú kupovať žiadne potraviny. Chovajú vraj kozu, od ktorej majú mlieko. „Keď bola Lenka rodiť v nemocnici, nič tam nejedla a pred každým zákrokom lekárov čakala na povolenie od manžela,“ spomína predavačka.
Dcéru nechcú pustiť do školy
Okrem mŕtveho chlapčeka majú manželia B. dcéru, ktorej ľudia hádajú približne šesť rokov. Aj ona musí dodržiavať čudácke pravidlá života svojich rodičov. „Na Mikuláša sme všetkým deťom v dedine dávali balíčky, ale rodičia tohto dievčatka ho odmietli. Je smutné, že dieťa ukracujú o bežné veci. Ak si oni zvolili takýto život, je to ich vec, ale nemali by k tomu nútiť aj dieťa,“ konštatuje zastupujúci starosta. Rovnako ako on, aj ostatní ľudia v dedine ich z tohto dôvodu zatracujú. Podľa nich dcére ani nedovolia chodiť do školy. Či ju doma učí jej mama, ktorá je učiteľka, sme sa nedozvedeli. V každom prípade dievčatko je bystré a rozumné a dokáže sa rozprávať ako dospelá osoba. Pokiaľ súd rozhodne, že jej rodičia budú za smrť syna uväznení, Svetlanku budú vychovávať cudzí ľudia. V jej prípade sa možno práve u nich bude môcť stretávať s rovesníkmi a ochutná sladkosti, ktoré ostatné deti tak zbožňujú.
J. SCHVARZBACHEROVÁ