Oprel sa o múr vedľa telefónnych automatov a pozoroval okolie. Bez náhlenia si vybral cigaretu bez filtra. Neďaleko stála jeho kára s drevom, lepšie povedané, s polámanými doskami. Mal ju pod kontrolou. Ukryl sa iba pred snehovými vločkami, ktoré by mu cigaretu rozmočili.
„Kde zoženiem drevo? Tam, kde ľudia niečo opravujú. Na stavbách a tak... Idem tam a väčšinou mi nejaké drevo vždy dajú,“ povedal. Doma si dosky popíli, aby s nimi mohol kúriť v malej piecke. Drevo z jednej káričky mu vydrží tak deň, záleží na tom, aká je vonku zima. „Potom musím ísť zasa von,“ dodal starý muž. Býva v podnájme u známeho. Pre seba má jednu izbičku, jednu piecku... Piecku, ktorá potrebuje drevo. Za izbu platí mesačne 1500 korún. Stretli sme sa uprostred námestia, jeho izbička bola na sídlisku Sekier. Cesta domov s káričkou mu trvá asi dve hodiny. Sekier je vraj od dreva celkom vyčistený a najviac je ho práve v strede mesta. Veľa dreva mu ľudia dajú len tak, ešte viac nájde... „Čo nájdem vonku, to si zoberiem,“ spresnil a po chvíľke zdôraznil: „Nikdy si nedovolím zobrať ho z nejakého dvora.“ Koľko káričiek cez zimu navláči domov, nevedel. Vraj veľa. Na zimu však myslí už cez leto, veď sú dni, kedy sa drevo zháňať nedá. „Nesmiem si to všetko spáliť. Čo budem robiť potom, keď napadne meter snehu?“ dodal šesťdesiatsedemročný muž. Meno nechcel povedať, odmietol aj fotografiu. Ani fotenie káry sa mu veľmi nevidelo. Tohtoročná zima vraj bola výnimočne tvrdá a potrvá tak do 15. februára. Potom sa bude počasie zlepšovať a príde odmäk. Uvidíme, či sa mu predpoveď splní.
Milan SUJA
