Zvolen – V utorok dopoludnia, krátko po jedenástej hodine, keď vrcholila dopravná špička v centre Zvolena, ležal na ceste pri Valaške 62-ročný pán. Dvaja mladí muži sa mu snažili pomôcť, preniesli ho na kraj chodníka a privolali záchranku. Komunikovať sa s ním veľmi nedalo. Z neartikulovaných slov nevedeli rozoznať, čo sa mu stalo. Na otázky, či pil, len krútil hlavou. Až keď prišli zdravotníci, podarilo sa im muža dostať na nohy. Ďalšiu ich pomoc odmietol a tak sanitka zamierila prázdna do nemocnice. O necelú polhodinu toho istého muža našli ležať na zemi na Kozáčekovej ulici. Opäť k nemu privolali záchranku, ktorá ho odviezla na chirurgické oddelenie aj napriek tomu, že nemal žiadne zranenia. Bol len poriadne opitý. Zrejme sa mu s ubiehajúcim časom z krvi začal vyparovať alkohol, lebo v čakárni chirurgie sa prebral z delíria. Vyzvedal sa, kde je a ako sa tam dostal. Čakajúcim pacientom a zdravotníkom predviedol dokonca aj plávanie na suchu, keď napodobňoval, sediac na lavici, plavecký štýl. Po vyšetrení ho sanitka zaviezla domov.
Keď zhrnieme príbeh, na jednej strane rovnice je opitý muž, na druhej dva výjazdy rýchlej zdravotnej služby a jedna cesta sanitky. Keďže v zdravotníctve chýbajú peniaze, núka sa otázka, kto uhradí náklady spojené s „opicou“ jedného človeka? Podobné prípady sa každý mesiac, po dvadsiatom, kedy vyplácajú podpory a sociálne dávky, opakujú často. Zdravotníci, keďže im zo zákona vyplýva povinnosť postarať sa o pacienta, doslova zbierajú opilcov v uliciach mesta. Preplatenie výjazdov záchranky, vyšetrení a v niektorých prípadoch aj pobytu na nemocničnom lôžku môže, ale nemusí zdravotná poisťovňa nemocnici uhradiť. Rovnako môže peniaze vymáhať od takéhoto „pacienta“. Peňazí sa zvyčajne od neho nedočká, nemá dostatočne silné páky. A tak finančné bremeno zostáva na zdravotníckom zariadení. Závažnejšie však je, že v čase kedy sa zdravotníci starajú o zdravého - nemocného, môže iný bojovať o život. Riešením by iste bolo zriadenie „záchytky“, v ktorej by sa opilci mohli vyspať z opice na vlastné náklady.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
