Silový trojbojár Roman Beňo sa v ankete o najúspešnejšieho športovca mesta Zvolen dostal do prvej desiatky. Treba povedať, že právom, veď tento 32 – ročný športovec je štvornásobným majstrom Slovenska v silovom trojboji. „S trojbojom som začal v roku 1996 a nepretržite som ho robil až dodnes. V mladosti som hrával hokej, bol som zvyknutý na nejakú tú záťaž,“ hovorí Roman Beňo, ktorý pretekal v kategórii do 60 kg. „Konkurencia na Slovensku je veľká. Bývalo nás na súťaži i tridsať, no stalo sa aj, že som bol na súťaži sám a vtedy sa pretekalo veľmi ťažko. Niekedy sa stalo, že sme dvaja mali rovnaký súčet bodov. Vtedy o víťazovi rozhodovala telesná hmotnosť. Kto ju mal nižšiu, vyhral.“ Silový trojboj sa skladá z troch disciplín – z drepu, z tlaku na lavičke a z mŕtveho ťahu. „Mojou najsilnejšou disciplínou je drep. V kategórii do 62 kg som drepol skoro trojnásobok svojej váhy – 192,5 kg. V tlaku som najviac vytlačil 115 kg, skúšal som aj 120. Na tréningu som to dal, na súťaži mi pokus neuznali. Najslabší mám mŕtvy ťah, v ňom som dal najviac 187,5 kg.“ Pri silovom trojboji sa robí súčet týchto troch disciplín. „Keď som začínal mal som súčet 350 kg, teraz je to skoro päťstovka. Za desať rokov som sa zlepšil o 150 kg.“ V minulosti sa jeho tréner Milan Mikulčík vyjadril, že s proporciami, ktoré Beňo má, nie je predurčený na silový trojboj. Povedal, že za jeho výsledkami sa skrýva tvrdá drina. „S tým tvrdením veľmi nesúhlasím. Keby som nemal talent, nebol by som sa stal nikdy majstrom Slovenska. I keď, samozrejme, že za tým treba hľadať aj tvrdú drinu a pretekár musí pri tom i premýšľať. Bolo veľa silákov, ktorí mali natrénované, no urobili tri technické chyby a s dobrým umiestnením sa mohli rozlúčiť.“
Roman získal štyri tituly slovenského šampióna, najťažšie bolo získať ten posledný. „Manželka v tom čase bola tehotná, takže aj na tréning ostalo menej času. Okrem toho som mal nejaké to kilo navyše a do poslednej chvíle som nevedel, či budem v kategórii do 60 kg vôbec súťažiť. Pred súťažou som držal prísnu diétu, aby som schudol. Vyšlo to o chlp, na majstrovstvách Slovenska mi namerali 59,9 kg. A napokon to či vyhrám, nebolo len v mojich rukách. Zbytočne som neriskoval, v mŕtvom ťahu som išiel na istotu a čakal som ako dopadnú moji lepší súperi. Napokon to vyšlo.“
Roman Beňo spolu s Petrom Lehockým, pätnásťnásobným majstrom SR, reprezentovali Sláviu TU Zvolen len preto, že chceli ísť na majstrovstvá Slovenska. „Museli sme byť registrovaní v nejakom klube. Od klubu sme nedostávali žiadne peniaze, trénovali sme v provizórnych podmienkach, kupovali sme si veci za vlastné peniaze. Jeden dres mám skoro desať rokov, druhý používam len na súťaže.“ Beňo s Lehockým dosiahli množstvo úspechov a to trénovali kde sa dalo. „Začínali sme v pivnici rodinného domu u trénera Milana Mikulčíka. Potom sme cvičili u Petra Lehockého v hospodárskej budove. Tam sme mali malú piecku a cez zimu sme si najprv museli zakúriť. Chvíľu sme cvičili u Petra v garáži, no a teraz makáme v paneláku, kde som býval. Ostatné kluby majú vlastné fitnes centrá. Keby vedeli, v akých podmienkach cvičíme a dokážeme ich nabiť, asi by ich porazilo,“ hovorí s úsmevom Roman, ktorý asi so silovým trojbojom skončí. „Chcem sa venovať rodine, mám malú dcérku. V kondícii sa udržiavam a možno sa budem venovať už len tlaku na lavičke. Ďalšou vecou sú financie, tých nie je nazvyš. Rok si dám pauzu, uvidíme čo bude ďalej.“
Marek PLANDOR