Zvolen - Je až neuveriteľné, ako sa v čase hrozby vtáčej chrípky dokážu správať niektorí nezodpovední ľudia. Rozhorčená čitateľka Zuzana nám povedala, že divé kačky sa na sídlisku Západ prechádzajú rovno pred vchodom do paneláka. Svoje vyjadrenie doložila fotografiami. Vraj ich tam nalákali ľudia, ktorí kačky s obľubou kŕmia. Nám sa minulý štvrtok krátko popoludní nepodarilo na inkriminovanom mieste kačky zastihnúť. Viacerí nám však potvrdili, že určite prídu. Nepríde však s nimi aj vtáčia chrípka? „Ani sa veľmi nebojím, venuje sa tomu možno zbytočne veľká pozornosť. Minule som počula vyjadrenie nejakého experta o tom, že táto choroba tu bola už dávno a nejde o nič nové,“ povedala nám Zvolenčanka Vlasta, ktorú sme stretli na sídlisku Západ. Sama zatiaľ neobmedzuje spotrebu hydiny, no mŕtvu kačku by do rúk určite nechytala. Kačky si v blízkosti panelákov zatiaľ nevšimla. Na sídlisku nebýva, hoci často cez Západ prechádza. Za nezodpovednosť označil konanie ľudí, kŕmiacich pod oknami bytov kačky, pán Zoltán. „Čo s nimi urobíte, trestať sa to asi nedá. Hazardujú však s vlastným zdravím...,“ dodal päťdesiatdeväťročný Zoltán Baluch. S vlastným, aj so zdravím iných. Veď na snehu sa neraz hrajú deti. Tým môžete vysvetliť, aká nebezpečná je vtáčia chrípka a ako sa šíri. Dajú si však pozor? „Kačiek je tu všade veľa. A videl som dokonca aj kormorány. Tie zničia veľa rýb. Vraj ich chceli aj strieľať, no ochranári...,“ dodal sedemdesiatročný Martin Kubiš. Na otázku, či sa bojí vtáčej chrípky, odpovedal pokojne: „Keď príde, príde... Čo už proti tomu zmôžem?“ Divé kačky pred panelákom podľa neho jednoznačne láka potrava, ktorú im ľudia vyhadzujú. „Prídu ako na hotové. Naučili ich ľudia, no nemali by to robiť, predsa len - tá vtáčia chrípka...,“ povedala štyridsiatnička, ktorú sme zastihli na prechádzke so psom. Neodsudzuje nikoho, veď niektorí to vraj robia preto, lebo je im vyhladovaných kačiek ľúto. Namrvia pečivo, porozhadzujú... Iní však rovno z okien povyhadzujú rôzne potraviny. „Minule som videla pred jedným vchodom polovicu grilovaného kurčaťa,“ dodala žena, no nechcela povedať meno. My sme grilované kura už síce nenašli, no na snehu sa váľali fľaše od minerálok aj alkoholu, ba aj zabalená desiata. Na tú si asi spomenul nejaký prváčik, keď sa vracal zo školy. A desiata v školskej taške je predsa dôkazovým materiálom, že opäť nič poriadne nezjedol... Preto ju tiež venoval kačkám.
Milan SUJA