Zvolen - Vyskakovať z idúceho vlaku sa neoplatí Darmo to človek počuje tisíckrát... Prebudí sa v železničnom vozni práve vo chvíli, keď sa vlak pohne k odchodu a prvé, čo mu napadne, je – ešte to stihnem! Zrejme podobné myšlienky prebehli hlavou šesťdesiatštyriročnému Zvolenčanovi, ktorý vo štvrtok večer vyskočil z rozbiehajúceho sa vlaku na železničnej stanici Zvolen mesto. Nepodarilo sa mu vyskočiť tak, ako si predstavoval. Rýchlosť bola priveľká na to, aby sa udržal na vlastných nohách a spadol medzi nástupište a vlak. Ten ho zachytil a ťahal po koľajniciach niekoľko metrov. Nehoda sa nezaobišla bez následkov – muž prišiel o pravú ruku, ktorú mu vlak amputoval. Zo zranení sa bude liečiť asi štyridsať dní. Vlak meškal štvrť hodinu. To je na celom prípade najmenej podstatná informácia. Nehoda má však aj iný rozmer. Na zvolenskú záchranku prišla vo štvrtok podvečer informácia, že na stanici leží mŕtvy človek, ktorého prešiel vlak. Mŕtvy už rýchlu pomoc nepotrebuje, záchranári sa však napriek tomu poponáhľali. To zachránilo mužovi život. „Keď tam prišli naši ľudia, zistili, že žije. Dokonca s nimi komunikoval,“ povedal nám Peter Časnocha zo zvolenskej záchranky. Podľa neho muž javil požitie alkoholu a v dôsledku zranení stratil veľa krvi... Na mieste mu podali náhradné roztoky a previezli ho na chirurgiu zvolenskej nemocnice. „V prípade neposkytnutia rýchlej a primeranej pomoci mohol byť pacient ohrozený na živote,“ dodal Časnocha. Na mieste sa vo chvíli nehody nachádzalo pomerne veľa svedkov. Paradoxne ani jeden z nich sa neunúval pomôcť zranenému mužovi. Mysleli si, že je mŕtvy! Takúto informáciu odovzdali záchranke. Prečo sa však nikto nepresvedčil, v akom stave je v skutočnosti?
(ms)
Na železničnej stanici Zvolen – mesto vraj vyskakovanie z idúceho vlaku nie je ničím výnimočným. Ľudia, ktorí zaspia, sa snažia rýchlo vystúpiť, oneskorenci zasa dobiehajú a naskakujú na idúci vlak. „Často sa stane, že si vo vlaku niečo zabudnú,“ povedala nám pracovníčka stanice. Aj keď ihneď informujú susednú – osobnú stanicu, veľakrát sa zabudnuté veci nenájdu. Jednoducho si ich niekto „privlastní“.
