Zvolen – „Počul som, že sa tu niekto zastrelil, ale neviem kto, ani kedy,“ skonštatoval okoloidúci pán na Prachatickej ulici. V ten deň sme podobné reakcie počuli viackrát. Polícia sa k samovražde muža nechcela vyjadriť, nájomníci obytného domu, v ktorom ku tragédii došlo, veľa nevedeli. Rovnako ako smrť, aj život asi päťdesiatšesťročného Petra bol zastretý do rúška tajomstva a bol predmetom rôznych dohadov. V garsónke na druhom poschodí vraj býval dva či tri roky. Suseda z prvého poschodia Danica Jelenová nepočula z jeho bytu žiadny výstrel a o susedovi toho tiež veľa nevedela: „Bol to pokojný človek. S ľuďmi sa veľmi nerozprával, len slušne pozdravil. Nechodil výťahom, ale pešo, len vďaka tomu som ho občas stretla. Ľudia hovorili, že bol dvakrát rozvedený.“
Aspoň trochu svetla do samovraždy vniesol Ladislav Kišac, sused z vedľajšieho bytu. „V sobotu 18. marca sme mali návštevu a keď sme ju vyprevádzali, pred dverami stáli policajti. Boli asi štyri hodiny popoludní, alebo päť. Až vtedy sme sa dozvedeli, že sused sa zastrelil. Našla ho vraj švagriná, ktorá ho prišla pozrieť a ona aj zalarmovala políciu,“ dal sa do rozprávania pán Ladislav. Z jeho slov sme vyrozumeli, že suseda, ktorá bývala priamo nad pánom Petrom, počula v noci zvuk podobný výstrelu, ale ani polícii ho nevedela presne charakterizovať. Nikto zo susedov totiž ani netušil, že ich tajomný spoluobyvateľ má doma strelnú zbraň. Aj preto je jeho zúfalý čin pre nich záhadou. „Bol to samotár. Večer sa vracal z krčmy okolo pol jedenástej a na druhý deň tam išiel znova. Inak sme ho ani nevideli. Nikde nepracoval. Viem len to, že bol v Tatrách pomáhať pri likvidácii kalamity,“ upresnil informácie Ladislav Kišac. A tak nad celou tragédiou zostávajú visieť otázky. Dohnala Petra k samovražde zlá finančná situácia, samota, choroba, alebo zúfalstvo?
(schv)