Vizitka Andreja Podkonického
Dátum narodenia: 9. mája 1978 vo Zvolene
Výška / váha: 184 cm / 95 kg
Rodinný stav: ženatý, manželka Zdenka, spolu majú pätnásťmesačného syna Sebastiana
Najväčšie športové úspechy: víťaz Memorial cupu s Portlandom Winter Hawks (najprestížnejšia hokejová juniorská súťaž na svete), majster Slovenska so Slovanom Bratislava, bronzová medaila z českej extraligy v drese Liberca, osem zápasov v NHL v dresoch Floridy a Washingtonu (1 gól a 1 asistencia).
Zvolenský rodák Andrej Podkonický bol v roku 1996 draftovaný klubom NHL St. Louis Blues v 8. kole zo 196. miesta. V najprestížnejšej hokejovej lige sveta odohral osem zápasov, no výraznejšie sa presadiť v Zámorí mu asi nebolo súdené. Po potulkách v zámorských juniorských a farmárskych súťažiach sa rozhodol vrátiť do Európy. Hrával v Nemecku, Fínsku a chvíľu aj na Slovensku. Posledné dve sezóny odohral v českej extralige v drese Liberca. S týmto klubom získal v sezóne 2004/05 bronz a od úspechu nebol ďaleko ani teraz. „Vyhrali sme základnú časť extraligy a do play off sme išli z prvého miesta. Vo štvrťfinále sme však natrafili na České Budějovice a prehrali 1:4 na zápasy. Zranil sa nám brankár Hnilička, Budějovice veľmi dobre bránili a ich gólman Turek bol nepriestrelný.“ Liberec doma neprehral v základnej časti ani jeden zápas, v play off sa karta otočila. „Veľmi sme sa na vyraďovacie súboje tešili. To nám asi zviazalo ruky. Boli sme akísi nervózni, odskakovali nám puky. Prehrali sme doma prvé dva zápasy a už sme sériu nedokázali otočiť.“ Podkonickému táto sezóna, až na jej záver, vyšla. S ďalším Slovákom Vaicom vytvorili jednu z najúdernejších dvojíc v súťaži. „S Ľubom hráme prakticky naslepo. Cez sezónu sa nám darilo, urobili sme veľa kanadských bodov. V play off to bolo slabšie, Budějovice si na nás dali pozor.“ Liberec mal možnosť hrať domáce zápasy v novučičkom stánku. „Oproti zámorským halám je naša menšia, pre sedem a pol tisíc ľudí. Ponúka všetok komfort. Perfektne urobené sú útroby štadióna, aj hľadisko, hrať v nej je naozaj paráda. Fanúšikovia síce najprv šomrali, že je tam všetko drahé, no postupne si zvykli a na naše zápasy chodilo v priemere 5- až 6-tisíc divákov.“
V Čechách vyrastajú nové hokejové stánky ako huby po daždi. Slovensko v tomto smere zaostáva. „V Čechách vrážajú sponzori do hokeja oveľa viac peňazí. Najlepšie kluby tam majú stomiliónové rozpočty, kým slovenské o polovicu menej.“ V krajine majstrov sveta robia veľa aj pre propagáciu hokeja. „Cez sezónu absolvujeme niekoľko podpisových akcií v obchodných domoch či na námestí. Po celom meste sú hokejové plagáty, naše tváre sú na bilboardoch. Veľký priestor dostávame v novinách aj v televízii. Je to reklama pre klub, možnosť, ako prilákať ľudí na štadión,“ ozrejmuje Podkonický. „Majiteľ hokejového Liberca Petr Syrovátko organizuje rôzne akcie, ktoré majú pomôcť opusteným a chorým deťom. Sám má tri vlastné deti, jedno si ešte adoptoval. Naposledy venoval skoro dvestotisíc korún na vozík bývalému hokejistovi Liberca, ktorý po náraze na mantinel ochrnul. Na charitu dáva korunu z každej vstupenky.“ Do charitatívnych aktivít sa zapájajú aj hráči. Na Vianoce organizujú zbierku peňazí a kupujú hračky deťom z detských domovov.
Andrej je v Liberci dve sezóny. Dva roky po sebe ho prenasledujú zranenia. „Mám zlomenú kostičku v členku, protihráč ma trafil pukom. Cez sezónu nebol čas na doliečenie, bral som prášky, na operáciu pôjdem až teraz. Mesiac som nehral, mal som vykĺbené rameno. Prenasleduje ma smola, budem musieť asi zmeniť klub,“ hovorí s úsmevom „Potkan“, pre ktorého je okrem hokeja na prvom mieste rodina. Veľkú radosť mu robí jeho pätnásťmesačný syn Sebastian. „Malý už chodí a začal aj rozprávať. Je živý, začína zlostiť. Chodí aj na hokej, no pozerať sa vydrží len prvú tretinu. Potom ho zaujíma všetko možné. Na konci zatlieska a príde za mnou do šatne. Vie už zakričať gól a doma začal pobehovať s hokejkou.“ Sebastian môže rozšíriť hokejovú dynastiu Podkonických. Andrej je v najlepšom hokejovom veku, jeho otec Ján odohral v drese Zvolena 16 sezón. „Uvidíme, či z neho bude hokejista. Priznám sa, bol by som rád, no nútiť ho nebudem. Nech si sám vyberie,“ dodáva Andrej.
Marek PLANDOR
Šťastný uprednostňoval hráčov zo Zámoria
Pre Andreja Podkonického je jedným z nesplnených športových cieľov reprezentácia Slovenska na vrcholnom podujatí. Prešiel všetkými mládežníckymi reprezentačnými kategóriami, bol aj na svetovom šampionáte dvadsaťročných. Medzi seniormi však za Slovensko odohral len niekoľko prípravných zápasov. Dvere významnejších podujatí sú pre neho zatiaľ zatvorené. Aj napriek tomu, že hráva na poste stredného útočníka. A tých je, aspoň teda kvalitných, na Slovensku málo. Cítiť to bolo aj na olympiáde v Turíne. „Neveril som, že by som si mohol na olympiáde zahrať, a to napriek tomu, že sa tesne pred turnajom zranil Mišo Handzuš a zdravotné problémy mal Jožko Stümpel. Pán Šťastný uprednostňoval hráčov, ktorí pôsobia v Zámorí a na post centra by pokojne zobral aj krídlo.“ Zdá sa, že Podkonický sa možno predsa len dočká. Bol nominovaný do kempu pred majstrovstvami sveta. „Šanca dostať sa na šampionát je. Je to pre mňa výzva, na tak významnom podujatí som ešte nehral.“
