Zvolen - Ani štrajk železničiarov, ani akákoľvek fabrika, v ktorej pracovníci odmietnu pracovať, nevyvolá väčšie obavy, ako keď sa do štrajku pustia lekári. Lekári majú v rukách úžasnú moc, keď odmietnu poskytovať pomoc, budú ľudia umierať. Také jednoduché to však nie je a ani nikdy nebude. Lekárska etika im zväzuje ruky. A zdá sa akoby práve s týmto niektorí kompetentní počítali. Lekári sa nikdy nemôžu znížiť k tomu, aby odmietli poskytnúť pomoc človeku, ktorý ju potrebuje. Kým bol štrajk v Bratislave alebo v Banskej Bystrici, povedal si pacient z nášho regiónu – dobre. Lenže minulý pondelok vstúpila do štrajku aj zvolenská nemocnica. Odborári sa síce vyjadrili, že počas protestu poskytnú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, no predsa...
„Som spokojná, v pondelok som bola na CT, no môžem povedať, že lekári sú veľmi milí... Dnes som si išla pre výsledky,“ povedala nám pred nemocnicou Anna Ľuptáková z Pliešoviec. O zapojení sa zvolenskej nemocnice do štrajku sa dozvedela z médií, napriek tomu jej skúsenosť je: „Vôbec to necítim! Som spokojná, sú veľmi starostliví...“ Pani Anna však podporuje štrajkujúcich zdravotníckych pracovníkov, podľa nej by im platy mali zvýšiť.
„Nie som tu dlho, prijali ma včera,“ povedal nám Ján Olšiak na internom oddelení. Podľa neho všetko funguje normálne. „Každý si o svojej robote myslí, že by mala byť lepšie ohodnotená,“ dodal. Problémy zdravotníckych pracovníkov nepozná, so starostlivosťou je však spokojný. „My neštrajkujeme, robíme si robotu tak ako treba,“ dodala sanitárka Anna sprevádzajúca pána Olšiaka.
„Aj tu je štrajk? O tom nevieme. V Bystrici bol...,“ povedala Tatiana Kuchárová zo Zolnej, ktorú stretávame pred zvolenskou chirurgiou. Banskú Bystricu nespomínala náhodou. Manžela mala niekoľko dní v bystrickej Rooseveltovej nemocnici. Mal pracovný úraz. Po operácii ho minulý týždeň previezli do Zvolena. Štrajk vo Zvolene si vôbec nevšimla. „Všetko je v poriadku,“ dodala. Jej manžel spadol zo strechy predchádzajúcu sobotu, operovali ho v pondelok. Práve v čase, keď vyhlásili i štrajk. „Za tie tri dni v Bystrici som nepočula o žiadnej sťažnosti,“ dodala.
Sedemdesiatročná Magda Gajarská mala minulý týždeň manžela na neurológii vo Zvolene. O štrajku tiež vedela, napriek tomu s rozhodnosťou povedala, že liečby sa štrajk vôbec nedotkol: „Starajú sa o neho veľmi slušne.“ Za svojim mužom chodí do nemocnice každý deň, býva neďaleko nemocnice. „Niekedy aj dvakrát za deň,“ dodala. Na štrajk lekárov mala svoj názor. Podľa nej si poniektorí skutočne zaslúžia vyššie platy, no na druhej strane je pre iných dosť toľko, koľko dostávajú v súčasnosti. „Treba rozlišovať, ako je kto ochotný...,“ povedala.
Vo zvolenskej nemocnici sa do štrajku zapojila asi polovica z osemdesiatich lekárov. Faktom je, že za uplynulý rok odišlo z nemocnice asi dvadsať lekárov. Personál je podľa odborárov zredukovaný na najnižšiu možnú mieru.
(ms)
Minister do nemocníc nevidí
Nemocnice sú v štrajkovej pohotovosti, situácia je vyhrotená kvôli nedostatočnému financovaniu zdravotníctva. Platby od poisťovní nezohľadňujú reálne náklady. My, zdravotníci, sme sa ničím neprevinili, rezort nezadĺžili, aj my sme pacienti. Odmietame donekonečna byť sponzormi zdravotníctva, a preto protestujeme proti tomu, aby sa vyrovnané hospodárenie zdravotníckych zariadení dosahovalo na úkor znižovania miezd, čo je snahou väčšiny riaditeľov. Súčasná situácia je dôsledok reformných krokov v zdravotníctve, s ktorými sme vyjadrili už v minulosti nesúhlas, a ktoré sestrám zabezpečili pokles miezd od dvoch do šiestich tisícok. Sestry v nemocniciach sú chronicky preťažené a frustrované. V nekonečných zastupovaniach a trvalom personálnom poddimenzovaní robia čo môžu, ale všetko má svoje hranice. Ich počty sa naďalej redukujú, odchádzajú do zahraničia, do súkromnej praxe, rezignujú na medicínu... Ak sa má poskytovať kvalitná zdravotná starostlivosť, nevyhnutným predpokladom na to je kvalifikovaný zdravotnícky personál, ktorý nie je možné dlhodobo udržiavať bez primeranej úrovne odmeňovania. Iba spokojný zamestnanec môže podať maximálny výkon.
Minister si od všetkého umýva ruky! Donekonečna opakuje, že priestor na vyjednávanie o otázke platov medzi zamestnancami a zamestnávateľom nebol vyčerpaný a na zvýšenie miezd musia dať odpoveď manažmenty nemocníc. Ale minister z úradu nevidí, ako to v skutočnosti v nemocniciach prebieha. Veď v niektorých zariadeniach sú tí, ktorí sa neboja bojovať za zvýšenie miezd psychicky vydieraní a zastrašovaní. Tak o akom vyjednávaní to pán minister hovorí? Nechceme zázraky, chceme byť len za našu náročnú a zodpovednú prácu odmeňovaní tak, aby sme nemali existenčné problémy a mohli žiť na dôstojnej úrovni.
Anna MACKOVÁ, prezidentka Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek vo Zvolene.