Dalimíra vyšetrovateľ obvinil nielen z pytliactva, ale aj z nedovoleného ozbrojovania a z nedovolenej výroby omamných látok. Putoval do policajnej cely. Ďalších troch mužov stíhajú na slobode. Mäso z ulovených zvierat vraj končilo v reštauráciách. Polícii sa podarilo zadržať pytliakov po niekoľkých mesiacoch sledovania. Pytliačili nielen v okolí Očovej ale v celej Chránenej krajinnej oblasti Poľana približne dva roky.
Tínedžeri vedeli svoje...
Marihuana v Očovej? „Počul som, že v nejakom dome to pestovali. Veľmi ma to však prekvapilo. Nebol to však Očovan, iba tu kúpil dom,“ hovorí Ján Hanuska z Očovej. Z televízie sa dozvedel tiež o pytliakoch, ktorí si z tejto nezákonnej činnosti urobili celkom dobrý biznis. V obci sa vraj o pytliakoch ani len nešuškalo. Ján Hanuska je pritom už niekoľko mesiacov doma – maródi so zlomenou nohou. Na „marišku“ sme sa opýtali aj ďalších. „Nie, neviem vám o tom nič povedať. To sa musíte opýtať mladších, čo stále chodia von. Ja som iba doma, som stará...,“ hovorí sedemdesiatsedemročná Margita a dodáva: „Aj o pytliakoch som iba počula. Viete, dávali akurát hokej a vtedy syn... Božechráň prepnúť na správy. To sa nesmie! Iba neskôr mi to hovorila dcéra.“ V okolí Očovej sa vraj pytliačilo vždy. Raz viac, inokedy menej, tak ako hádam v každom revíri. Horári v minulosti chodili na pytliakov striehnuť. „Aj môjho muža občas zavolal kamarát – horár. Bál sa ísť do hory sám.“ Pani Margita nás odkázala na mladších a tí sa nakoniec ponúkli sami. „Nás sa nechcete nič spýtať?“ ozvali sa dvaja tínedžeri prechádzajúci okolo. „Mariška? To si píšte! Všade sa pestuje. Pestovali ju aj v bytovke. Jeden mal rastlinky dokonca v skleníku v záhrade, ale niekto mu ich vytrhal. Už mu to nerastie,“ hovorí pätnásťročný Jozef. Napriek tomu sa chlapcom ešte nestalo, že by ich niekto „mariškou“ v obci ponúkol.
Nie pytliactvo, hyenizmus!
Podľa starostu Očovej Juraja Kubiša užíval zatknutý muž dom v obci asi dva mesiace. „Nebol prihlásený,“ hovorí starosta. Ani susedia ho nepoznali, vraj nekomunikoval takmer s nikým. A v susedstve sú akurát domy, ktoré pokúpili cudzí ľudia. Domáci ich väčšinou nepoznajú. Podľa starostu nemali v obci žiadne problémy s marihuanou. Aspoň na úrad sa takáto informácia nedostala. Tak ako prekvapila starostu správa o marihuane, prekvapila ho aj informácia o pytliakoch. A trochu aj nahnevala. „To už nepovažujem ani za pytliactvo. Veď aj pytliak má úctu k zvieraťu, aj keď tiež pytliači kvôli mäsu. Toto je však už hyenizmus,“ dodáva starosta. O pytliakoch sa verejne nehovorilo, členovia združenia napriek tomu vedeli svoje. Revír občas strážili. Poľovné združenie však istý čas nemalo podpísané zmluvy s vlastníkmi pôdy, zrejme aj táto skutočnosť spôsobila, že pytliaci mali voľnejšie pole pôsobnosti. „Nechodili do revíru asi tak intenzívne, ako keď revír užívali,“ dodáva starosta Kubiš.
(ms)
