Odchovanec zvolenského hokeja Marek Žiarny posledné tri roky strávil v Belgicku. Dva roky hrával hokej v Heiste Op/denBerg, naposledy pôsobil v klube Chiefs Leuven. „Už prvá sezóna v Belgicku bola veľmi úspešná. Dostali sme sa do finále pohára, vyhrali ligu a stali sme sa majstrami Belgicka. Druhá už taká dobrá nebola, vypadli sme v semifinále. Aj preto som z Heistu prestúpil do Chiefsu.“ Nový klub, nové možnosti a nová motivácia. „Ľudia v Leuvene nás prijali veľmi dobre, boli k legionárom ústretoví a splnili to, čo sľúbili. Potom sa to odzrkadlilo aj na výsledkoch. Vyhrali sme pohár, boli sme vo finále domácej súťaže,“ hovorí Žiarny, ktorý bol dokonca najlepším strelcom svojho mužstva. Hokej v Belgicku je stále ešte v plienkach. V lige hrá len päť mužstiev, čo je dosť málo. „Cez sezónu však odohráme až päťdesiat zápasov. Dva mesiace sme hrali spoločnú belgicko – holandskú ligu. Mužstvá okrem toho hrajú v pohári i samotnej domácej súťaži, úroveň tamojšej ligy sa každým rokom zvyšuje. Prichádzajú noví zahraniční hráči, ktorí sú ťahúňmi mužstiev.“ V Leuvene boli štyria legionári – dvaja Slováci, jeden Čech a jeden Fín. „Niekde ich bolo aj desať. Nie všetci ale spĺňali potrebné kritéria.“ Športom číslo jeden je v Belgicku futbal, populárny je i tenis. O hokeji sa veľa nehovorí. „Raz sme sa boli pozrieť na futbal, na zápase bolo 30-tisíc ľudí. Na naše, hokejové, chodilo len 150 divákov. A to je poriadny rozdiel.“ V Belgicku sa trénuje trikrát do týždňa, plus dva zápasy. Cudzinci však mohli trénovať aj doobeda. „Ráno sme chodili na ľad, či do posilňovne. Spoločné tréningy bývali v utorok, stredu a vo štvrtok o desiatej večer. Spoluhráči dochádzali za robotou do iných miest, preto sme mohli trénovať len vo večerných hodinách.“ Belgické mesto Leuven je rozlohou dosť veľké a nachádza sa tam najväčšia univerzita v Európe. Každoročne sem prichádza študovať z rôznych štátov okolo 60 – tisíc študentov. „Je to mesto mladých. Úzko spojený je s tým aj rušný nočný život, ktorý sa naplno rozbieha každý štvrtok. V Leuvene však nie sú len diskotéky a bary, je to mesto, kde nájdete aj množstvo historických pamiatok,“ hovorí „Žiška.
Úradným jazykom v Belgicku je flámština. Ťažký jazyk sa Zvolenčan za tri roky nenaučil, s trénerom a spoluhráčmi preto komunikuje v angličtine. „Flámština je akási skomolenina. Vyskytujú sa v nej slová z angličtiny, francúzštiny a nemčiny. So spoluhráčmi som komunikoval v angličtine, s trénerom takisto. S našim koučom, ktorý bol Belgičan, som sa však mohol rozprávať aj po nemecky, či francúzsky a nejaké slová sa naučil aj po slovensky,“ usmieva sa Žiarny, ktorého v Belgicku naučili ako zažehnať krízu. „Keď sa nám nedarilo kapitán navrhol, aby sme namiesto tréningu išli všetci do reštaurácie na večeru a popritom si zahrali bowling. Tam sme sa zlomili a odvtedy sme hrali dobre.“
Marek má už jasno, aj čo sa jeho budúcnosti týka. „Chcem sa do Leuvenu vrátiť. Vedenie bolo so mnou spokojné, ja som bol tiež spokojný, nie je dôvod na zmenu,“ dodáva.
Marek PLANDOR
