Zvolen - Hoci stavanie májov je tradičným slovenským zvykom, známe bolo už v antike. Niektoré staroveké národy ich vraj stavali na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. V stredoveku ich stavali najprv pred kostoly a radnice, neskôr už aj pred domy dievčat. Postavením mája sa mládenec uchádzal o priazeň dievčaťa, prípadne túto priazeň a sám vzťah už iba potvrdzoval. V stredoveku mal máj podľa obyčajového práva dokonca istý právny význam a bol vraj prísľubom manželstva. Toľko história. Nemôžeme jej venovať až takú pozornosť. Ako by sme našli odpoveď na otázku – komu prisľúbili manželstvo študenti Lesníckej fakulty TU Zvolen, ktorí minulý týždeň postavili mája pred Zvolenským zámkom? Už tradične je stavanie mája úlohou druhákov, pár štvrtákov im síce prišlo pomôcť, no viacmenej iba užitočnou radou. „Bol som pri lane,“ povedal nám druhák Jozef Špišák. O pracovité ruky nebola núdza, pomáhal celý ročník. Iba niekoľko druhákov malo zo svojich domovov skúsenosti so stavaním májov. Miesto však bolo iné, museli byť opatrní, veď nad križovatkou to bolo dokonca nebezpečné. Jozef Špišák doma veľké máje ešte nestaval. „U nás staviame brezu asi o polovicu menšiu ako je tento smrek,“ dodal študent z Turne nad Bodvou. Skúsených staviteľov májov bolo pred zámkom však viac. „Doma som už staval mája. Asi raz,“ povedal nám Jozef Baran z Vikartoviec - jeden z dohliadajúcich štvrtákov. Máj súčasných druhákov ohodnotil slovami: „Mali sme omnoho väčší.“ Vyrúbali a priniesli si ho vtedy sami. Vedúci katedry prírodného prostredia na Lesníckej fakulte TU Juraj Gregor tiež neodmietol pozvanie k stavaniu májov. Na škole má podľa neho stavanie májov tradíciu už niekoľko desaťročí. Ako mládenec máje staval doma a dokonca ich staval tiež ako študent na rovnakej fakulte. Na dedinách je zvykom zavesiť k vrchovcu okrem stužiek i fľaštičku pálenky, na študentskom máji však chýbala... „Tu samozrejme nie je. Nikto by si nezobral na zodpovednosť, že niekto si zlomí nohy keď z mája spadne,“ dodal s úsmevom vedúci katedry.
(ms)
