Písomky boli náročné, praktická skúška bola ľahšia, ale dalo sa to urobiť, tvrdia zhodne chlapci 4. E. zo zvolenskej dopravnej priemyslovky. Učitelia sú podľa nich v pohode, najmä tí, čo ich poznajú, tí im pri maturitách aj pomôžu. V triede je ich viac ako na fotografii, dovedna 32, no aby do klobúka nazbierali viac, rozdelili sa na skupiny. Samí chalani. Hovoria, majú medzi sebou aj babu, je však s druhou skupinou. A priznávajú, že im dievčatá v triede chýbajú. „Zvykli sme si,“ dodáva Adam Datko, ktorý chce byť profesionálnym vojakom, a tak sa po maturite chystá na vojenskú akadémiu. Študovať ďalej chce aj Jakub Sekerka. Vybral si tunajšiu technickú univerzitu vo Zvolene, environmentálnu fakultu, zároveň však priznáva, „je to skôr pre to, aby bola vysoká škola, aby bol papier v ruke...“ Miroslav Piták a Peter Folk zvažujú, že skúsia šťastie za hranicami Slovenska. „Nevidím na Slovensku perspektívu, neviem, kde by som sa tu mohol uchytiť,“ vysvetľuje Miroslav. Petra láka Švédsko, ktoré len teraz otvorilo pracovný trh a tak sa nádejá, že tam ešte nie je veľa Slovákov a šanca nájsť si džob bude väčšia.
Za necelú hodinu vyzbierali vyše tisíc korún. Možno aj viac, peniaze ešte neprepočítali, sumu iba odhadli. Klobúk bol naozaj plný. Maturanti z oktávy A na osemročnom gymnáziu sa ešte chystali na rozlúčkovú návštevu k triednej učiteľke. A potom na oslavu. A po maturite? „Všetci chceme ísť na vysokú školu,“ hovoria, „a ak sa nám to nepodarí, väčšina rozmýšľa o tom, že odíde vonku, do zahraničia. Spoznať svet, inú kultúru, nových ľudí. Získať skúsenosti a (možno) vrátiť sa domov, na Slovensko.“
„Nás je v triede 37, v histórii školy sme s takýmto počtom výnimoční,“ hovorí Andrej Kapusta, maturant dopravnej priemyslovky, „no ostatní nás zradili. Odišli už domov, zostali sme len my, deviati statoční, čo sa snažíme zachovávať tradíciu rozlúčok so 4. A. Štafetu držíme aj za nich,“ dodáva. Za strednou školou, hovorí, mu bude ľúto. „Bola to flákareň. Dúfam, že to bude také aj na výške, ale asi je to mylná predstava,“ smeje sa. „Chcem vydržať aspoň tri roky, aspoň na bakalára, potom ma už čaká reálny život... Paulína Krajčírová plánuje pokračovať na vysokej škole technického zamerania a skončiť s titulom inžinier. „Možno si neskôr, popri zamestnaní, urobím ďalšiu školu, ale to je zatiaľ vo hviezdach.“ Predstavy Tomáša Pántika sú iné. „Chcem si nájsť na istý čas robotu v zahraničí, finančne sa zabezpečiť a potom na Slovensku podnikať,“ zhrnie bez zaváhania.
4. B. Združenej strednej školy služieb vo Zvolene namiesto klobúka zbierala peniaze do husľového korpusu. Vlastná výroba, veď výrobu hudobných nástrojov študujú. Spoločnosť im robila aj gitara. Vlastnoručne kúpená, podotýkajú. Marekovi Herdovi, ktorému patrí, hudobné nástroje učarovali, a tak mieni pokračovať v štúdiu technického smeru. Ľubomíra Hraníková a Kamila Antalová našli záľubu v rezbárstve, preto sa rozhodli vyštudovať teraz toto remeslo. To znamená ďalšie dva roky štúdia na strednej škole v Banskej Bystrici. A Juraj Slaniniak? „Buď to bude vysoká, pedagogika... Rád by som bol učiteľom. Je to slabo platené, ale celkom zábavné. Ak mi to nevyjde, tak by som chcel mať vlastný podnik, takú malú krčmičku,“ snuje svoje plány.
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
