Krúžkovanie vtákov deti zaujalo, veď vidieť malého operenca tak zblízka sa im vo voľnej prírode zrejme nepodarí. Zmätený tvor v rukách ornitológa dostal okrasu – malý krúžok. „Máme tu napísané číslo krúžku LL 327. Niekto ho nájde o šesť rokov napríklad niekde v Maroku a podľa toho budeme vedieť, koľko má rokov. Podľa operenia vieme, že ide o samca, ktorý prišiel na svet vlani. Kto ho vypustí?“ Takýto výklad si vypočuli účastníci prírodovednej súťaže Spoznaj a chráň, ktorá sa uskutočnila v Arboréte na Borovej hore vo Zvolene, z úst Antona Krištína, ktorý je vedúcim oddelenia ekológie živočíchov Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Ornitológ Krištín predviedol žiakom, ako do sietí chytajú vtáctvo poletujúce po arboréte. Takmer neviditeľné siete boli pre vtákov skutočnou pascou. „Uvideli sme tu asi tridsaťpäť druhov vtákov, v sieťach sme mali iba bežnejšie druhy – penicu čiernohlavú, kolibkárika čipčavého, sýkorku veľkú a drozda plavého. Očakávam ešte slávika, počuli sme už aj vlhu...,“ povedal A. Krištín. Arborétum je na vtáctvo bohaté. Odborníci predpokladajú, že v ňom lieta do šesťdesiat druhov vtákov, z nich štyridsaťpäť v arboréte i hniezdi. Chytanie do sietí je pre ornitológov základnou metódou, následným krúžkovaním môžu veľa zistiť - vek, migráciu, či sa na tomto mieste zdržiavajú po celý rok alebo iba krátke obdobie... Nájdu sa aj skutočné rarity. Do siete sa chytia malé i väčšie vtáky. Sieť je jemná a ani jastrab ju vraj nepoškodí. A vtákom vraj vôbec neublíži. Samozrejme, že nejakému ďobnutiu sa ornitológ nevyhne.
(ms)