Marcela Kondrová – Moja dcéra sa bojí, aby sme pre ňu nezabudli prísť do školy. To je jej jediná trauma. S iným druhom strachu nemáme skúsenosti. Moje obavy o dcéru sa týkajú všetkého možného. Nebezpečenstva z áut, zlej spoločnosti... Cez letné prázdniny sa preto o dcéru bude starať stará mama, ktorá je doma. A keď budeme mať s manželom dovolenku, tak my.
Ivan Herich - Mám už dospelé deti, dokonca aj vnúča. Či mali moje deti strach, si už nespomínam, to bolo dávno. Zdá sa mi, že nemali. Vnučka sa bojí tmy a maminka s ňou musí niekedy spať. O svoje deti som sa bál tak ako každý rodič. Aby sa im niečo nestalo, hlavne na ceste.
Peter Černinský - Máme tri malé deti a najstaršia dcéra má len 3,5 roka. V noci sa nebudia, len keď idú spať, vyžadujú, aby bol niekto pri nich. Ak zostanú samé, dožadujú sa mamy, ale so strachom či nejakou fóbiou to nemá nič spoločné. O deti sa, pochopiteľne, bojím a dávam na ne pozor - ako každý rodič. Bojím sa o ich zdravie a keď podrastú, pribudnú obavy, aby sa nedali napríklad na drogy.
Anita Výbochová - Starší syn sa nebojí, ani sme ho nikdy ničím nestrašili. Protivia sa nám takéto praktiky. Nebojí sa ani doktorky, ani vymysleného Buba... Ani mladší 3-ročný nemáva strach, ani keď večer zaspáva. Skôr ja sa obávam o nich. Mám strach z toho, že by mohli ochorieť na niektorú nevyliečiteľnú chorobu, že by sa im stal nejaký úraz, ktorý by ich poznačil na celý život. Keď budú v puberte, určite budem rada, ak si nájdu správnych priateľov, aby sa nedostali do zlej spoločnosti a nevymýšľali hlúposti. Dúfam, že sa nedajú strhnúť neduhmi dnešnej doby.
Gaba Ertlerová - Dcéry sa ako malé báli pavúkov. Aby sa ich prestali báť, chytali sme pavúkov do krabičky a púšťali sme ich vonku. Staršia dcéra sa naučila nebáť sa ich, ale aj keď je dospelá, stále má pred nimi rešpekt. Vnuk sa bojí tmy. Pozerá rôzne filmy a potom sa bojí. Pri svojich deťoch som mala strach, že by mi ich mohol niekto zobrať. V tej dobe, keď dcéry vyrastali, ešte drogy a podobné veci neboli až tak rozšírené, ale vnuka sme už poučili, že nesmie nič brať od cudzích ľudí.
Mária Zeleňáková - Zatiaľ som nezbadala, že by moje dieťa malo z niečoho strach. Je pravda, že keď od neho odídem plače, ale keď odídem tak, že o tom nevie, je to v poriadku. Ja mám dodnes strach z pavúkov a tiež zo všetkého, čo sa dnes deje okolo nás a mohlo by to ohroziť moje dieťa. Nevieme, čo príde. Najviac sa bojím, aká bude doba, keď začne dcéra dospievať. Veď dnešné deti sú úplne inakšie ako sme boli napríklad my a číhajú na ne väčšie nebezpečenstvá. Spolieham sa len na to, že sú informovanejšie a rýchlejšie dospievajú.
J. SCHVARZBACHEROVÁ