Volebná komisia v Dolnej Bzovej nemala veľa práce. Niekoľko mladších členiek volebnej komisie sa okolo jedenástej vyhrievalo na slniečku na schodoch pred budovou a z príjemnej situácie ich vyrušilo iba naše novinárske auto. Vtedy spozorneli. Keď uvideli fotoaparát, jedna za druhou sa pratali dnu. Žiadna nechcela fotografiu, vraj nie sú fotogenické. Vo vnútri sme sa dozvedeli, že zo stopäťdesiatsedem zapísaných voličov prišli do jedenástej voliť iba traja. Komisia očakávala, že nápor (ak vôbec o nápore možno hovoriť) ešte len príde. „Keď si ľudia doma porobia, čo porobiť chcú,“ povedala predsedkyňa komisie a ďalší člen dodal: „Možno, keď otvoria krčmu.“ A tak sme sa vybrali za voličmi sami. „Ešte som nebola... A prečo sa pýtate?“ odvetila nám podozrievavo Margita Marcineková. Ponáhľala sa ulicou, nemala čas na rozhovor, pretože ju na lúke čakalo seno. Najskôr treba seno usušiť, až potom vraj bude čas na voľby. „Do desiatej máme ešte dosť času,“ zhodnotila. Dolná Bzová nie je samostatná obec. Hoci sú niektoré domy od seba vzdialené iba pár metrov, časť z nich patrí k Mýtnej v okrese Lučenec a časť k Podkriváňu, ktorý je už v Detvianskom okrese. Rozdeľuje ich potok, vlastne malý potôčik, ktorý sa dá hravo preskočiť. A volebnú miestnosť mali iba jednu – podkrivánsku. Ľudia patriaci pod Mýtnu mali voľby podstatne zložitejšie - museli sa odviezť na autách. Aj keď bývali pár metrov od volebnej miestnosti. „Tak to vám poviem, že je to komplikované,“ povedal Daniel Tichý, ktorého sme stretli neďaleko domu za potokom. V Bzovej nebýva, prišiel navštíviť svokrovcov. Tí bývajú v časti patriacej pod Mýtnu. Voľby nie sú vraj najväčším problémom, tým je podľa neho: „Bežný život. Detva je vzdialená desať kilometrov a Lučenec tridsať.“ Sám sa voliť chystal doma v Žiari nad Hronom, nerozmýšľal o tom, koho. „Podľa zásluh... Neviem síce, či si to naozaj zaslúžia, no volím menšie zlo,“ dodal. Na rovnakej strane stretávame päťdesiatjedenročného Milana Kováčika. Voliť vraj pôjde v prípade, že prídu do Bzovej s prenosnou urnou. Ak nie, sám sa na Mýtnu nevyberie. Bol sa spýtať aj vo volebnej miestnosti v podkrivánskej časti Bzovej, tí však od neho pýtali voličský preukaz. „Nemal som ho, musel by som si ho predtým vybaviť na Mýtnej,“ dodal.
„Neboli sme a ani nepôjdeme. Pozrite sa, patríme pod Mýtnu a ako ďaleko sme od nej. A tu za potokom je pritom volebná miestnosť. Ja naozaj nikomu nedám sto korún, aby ma odviezol na Mýtnu. A ani si to tá čvarga nezaslúži,“ dodala nahnevane päťdesiatdeväťročná pani Emília. V podobnej situácii bolo okolo tridsať ľudí, žijúcich na druhej strane potoka. Počas nášho pobytu v Bzovej sa vo volebnej miestnosti nič nezmenilo – k trom voličom sa nikto nepridal. Štvrtého - Miroslav Marcineka - sme doviezli na našom redakčnom aute, čím sme tiež prispeli k úspechu parlamentných volieb. A hneď sme ho v miestnosti odfotili. Mal vybraté tri strany. Ktorá bude tá pravá, ktorá si zaslúži jeho hlas? „Keď prejdem tými dverami, rozhodnem sa,“ dodal a ukázal na budovu bývalej školy, v ktorej sedela volebná komisia.
(ms)
