Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Športuje a tancuje. Na invalidnom vozíku

Urobil len jeden krok a ten mu obrátil naruby celý ďalší život. Krok, ktorý bol jeho posledný. Napriek tomu, že zostal Jozef Hudec odkázaný na invalidný vozík, nevzdal sa. Dokonca prvýkrát vo svojom

Najcennejšia medaila je za tretie miesto z Majstrovstiev Slovenska v stolnom tenise telesne postihnutých.

Jozef Hudec je vyučený stolár, ale okrem tohto remesla sa venoval aj tesárčine, pri ktorej liezol neraz aj po strechách. Výšky ho netrápili a ani nemohli, bolo treba urobiť drevené krovy domov, ktoré staval. „Akurát som začal súkromníčiť a hneď som mal úraz,“ začal rozprávať pán Jozef o udalostiach, ktoré ho posadili do invalidného vozíka. „Spali sme s partiou v rozostavanom dome. V noci som išiel na toaletu. Nechcelo sa mi zapaľovať svetlo, tak som išiel potme, so zalepenými očami od spánku....urobil som krok do prázdneho priestoru vyhradeného na schodisko. Dopadol som na zadok, pričom sa mi stlačili dva stavce chrbtice a poškodili mi miechu.“ Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. V zime toho istého roku partia chlapov, medzi nimi aj Jozef, stavala strechu garáže. Padal sneh a chlapi museli chodiť po mokrých, desať centimetrov hrubých hradách. Nikomu sa nič nestalo.

Skryť Vypnúť reklamu

„Manželke hneď povedali lekári, že nebudem chodiť, ja som bol dlho v tom, že úraz rozchodím. Dnes, po viac ako desiatich rokoch, som už s vozíkom zmierený. Inak to už nebude, tak čo už...,“ hovorí Jozef. Nohy, ktoré nedokážu chodiť, nahradili kolesá invalidného vozíka, ktorým život vdychujú Jozefove mocné a aj šikovné ruky. „Aj na vozíku porobím okolo domu a v dome, čo sa dá. Keď sa nedá, zavolám si pomoc. Okolo domu je stále čo robiť. Aj tú skriňu som si dorábal k nábytku,“ ukazuje na jednu časť skriňovej zostavy. „Robil som aj kuchynskú linku do športového klubu. Dal som si narezať bukas a traja vozíčkari sme ju spravili,“ dodáva.

Po úraze sa Jozef pol roka liečil na Kováčovej, kde sa spoznal s paralympionikmi, ktorí sa venujú stolnému tenisu. Práve oni ho zlákali do svojich radov. „Zo začiatku to bolo ťažké, lebo som nemal auto, na ktorom by som mohol jazdiť na tréningy a súťaže. Mal som len starú, neupravenú škodovku. Úprava riadenia stojí vyše 80 tisíc a dávať toľko peňazí do škodovky je zbytočné. Preto som musel čakať na príspevok od štátu na nové auto. Nedalo sa športovať, keď ma stále musel niekto cudzí voziť,“ spomína na prvé stretnutia so športom Jozef Hudec. Štyri - päť rokov sa len chodil pozerať, ako jeho noví známi hrajú stolný tenis. Keď kúpil nové auto, začal sa tenisu venovať aj aktívne. „Potom sa stretla dobrá partia a začali sme hrávať basketbal. Dovtedy bol na Slovensku oficiálnym kolektívnym športom telesne postihnutých len volejbal. Začali sme chodiť na Mokrohájsku do Bratislavy, odkiaľ máme aj trénerku a do Brna, kde sme sa chodili učiť. Tu nám poskytli aj vozíky na basketbal,“ hovorí Jozef. Ak na športovanie musí zdravý človek vynaložiť poriadnu námahu, ešte viac síl stojí „naháňanie“ sa za loptou“ vozíčkara. Poháňať kolesá vozíka môžu len trénované svaly. „Spočiatku som chodil na vozíku do mesta i na zimný štadión, na hokej. Teraz sa mi už nechce, ale keby bolo treba, tak bez problémov obehnem sídlisko Sekier ešte aj dnes. Nerád sa dávam tlačiť,“ zvraštil Jozef obočie pri posledných slovách. Ako priznal, basketbal je fyzicky náročný, stolný tenis a biliard menej. „Pri biliarde sa človek ani veľmi nenabehá, neunaví sa tak, len musí mať presnú ruku,“ dodal Jozef Hudec na margo športu, ktorý je v súčasnej dobe v jeho rebríčku obľúbenosti na prvom mieste.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sám na seba prezradil, nikdy predtým nešportoval. Vraj mu na to nezostával čas. Práca v stolárskej firme ho viazala mimo domova celý týždeň, soboty a nedele chcel stráviť s rodinou. Dnes mu šport vypĺňa prebytok voľného času. Najhoršie je to vraj v zime, keď napadne sneh. S vozíkom sa po ňom nedá chodiť a tak zostáva zatvorený medzi štyrmi stenami. „Nahovárali sme mnohých vozíčkarov, aby sa k nám pridali, že zostavíme basketbalové mužstvo, ale je to ťažké. Len sa vyhovárajú. Mnohí ľudia, keď zostanú na vozíku sa opustia, spohodlnejú, dajú sa radšej obskakovať namiesto toho, aby niečo robili,“ konštatuje Jozef Hudec. Napriek zjavnej nevôli prijímať pomoc iných musí robiť kompromisy. Nie v športe, ale v bežnom živote. Tvrdí, že najväčšie problémy mu spôsobujú schody, ktoré sú prekážkou, ak potrebuje vybaviť niektoré úradné záležitosti či nakúpiť. Bezbariérové prístupy do verejných budov by sa totiž dali porátať na prstoch jednej ruky. Kolesá vozíka mu však neprekážajú pri tom, aby si zatancoval. „Chodíme do Hlohovca na ples pre vozíčkarov. Viem na vozíčku tancovať aj s partnerkou,“ a hneď nám to aj predviedol.

Skryť Vypnúť reklamu

Invalidný vozík, ktorý Jozefovi nahrádza nohy, už dokonale zvládol. Aj psychicky. „Keď som sa vrátil po úraze z liečenia, išiel som do bufetu. Cestou som stretol sestričky z rehabilitačného ústavu a čudovali sa, že som na vozíku vyšiel von a nehanbím sa. Veď som nikomu nič zlé nespravil, čo sa mám hanbiť – odpovedal som im. Je však pravda, že som mal zmiešané pocity z toho, keď sa ľudia za mnou obzerali. Niektorí sa ma stránia ešte aj dnes, po desiatich rokoch, akoby som mal lepru. Na druhej strane v iných som našiel naozajstných kamarátov,“ dodáva Ján Hudec.

J. SCHVARZBACHEROVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 502
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 307
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 954
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 279
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 360
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 069
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 644
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 802
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 493
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 901
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

V Sliači na testovanie čakať nebudú, majú vlastný rezervačný systém

V meste budú testovať na štyroch odberných miestach.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.
Kravy sa na svahoch Kráľovej miešajú s turistami.

Náš tip: Kam v čase lockdownu v okrese Zvolen

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

Turovský vodopád.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Ščasný: Máme na stred II. ligy, bez posíl tu nebudem

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.