Archeologický výskum v jadre Krupiny poniže Svätotrojičného námestia, ktorý predchádzal výstavbe obchodného domu, potvrdil predpoklad, že zem v tomto priestore ukrýva zvyšky hradieb zo 16. storočia. Archeologický ústav SAV v Nitre, ktorý výskum realizoval, trasu opevnenia zdokumentuje, záchranné práce však robiť zrejme nebude. „Keďže tam bude obchodný dom a ľudia tadiaľ budú chodiť s košíkmi, nie je možné vytiahnuť opevnenie nad úroveň zeme. Do úvahy by prichádzalo zachovanie v úrovni chodníka, ale to záleží od investora stavby a mesta,“ hovorí archeológ Róbert Malček.
V Krupine sa veľká časť hradieb zachovala, no podľa Malčeka si krupinskí mestskí páni, vraj na nátlak zhora, zbúrali to najcennejšie, čo mali. Brány a bastión. „Zachovaná je západná časť opevnenia, východnú a južnú už zakrývajú domy, nie je ich vidieť. Postavené bolo v rokoch 1520 – 1540 ako protiturecké opevnenie. Dolnú bránu zbúrali v roku 1942, hornú v roku 1949 a bastión začiatkom 50. rokov. Zachovali sa aj fotky, ako ich búrajú. Aj Zvolen si zbúral hradby, ale v 19. storočí, keď došlo k priemyselnému rozmachu. Vtedy mali ľudia pocit, že sa musia starého zbaviť. V 20. storočí, keď búrali v Krupine, bol už prístup k pamiatkam iný; žiaľ, nie vo všetkých kútoch Slovenska,“ konštatuje Malček.
Archeologický tím obmedzoval zámer investora, ktorý budovou nezasiahne do zeme a teda prípadné archeologické nálezy nezničí. Výskum zamerali na zistenie trasy opevnenia. Jeho vek dokumentuje aj nájdená keramika, ktorá je rovnako stará – z obdobia stredoveku. Našli aj väčšie množstvo zvieracích kostí, útržky spracovaných koží z toho istého obdobia a zachytili aj zvyšky dreveného žľabu, ktorý sa tiahol popod hradbu a zrejme slúžil na odvodňovanie hradobného systému, pretože je tam vysoká spodná voda. Výskum môže priniesť veľa prekvapení a v takom stredovekom meste, akým je Krupina, by to mohli byť mince, no to by musel byť výskum rozsiahlejší a na väčšej ploche. Archeologický tím tu strávil len mesiac.
„Je to práca,“ poznamená lakonicky Malček na našu tézu, že archeológia je zrejme aj jeho hobby. „Samozrejme, občas je to zábavné, občas nie, ako každá práca, no tá romantická predstava, ktorú má mladý človek na začiatku štúdia, už netrvá. Je to zdĺhavá práca, ktorá niekedy prináša výsledky, niekedy nie. Je určite príjemné, že väčšinou pracujeme vonku, no romantika to nie je určite. Hoci, keď nájdeme niečo cenné, zaujímavé, je to fajn...“
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
