V prírodných lokalitách sú každoročne sa opakujúcim problémom sinice. Sú to drobné mikroskopické organizmy, ktoré sa vo vode môžu premnožiť do takej miery, že sa hromadia na hladine v podobe farebnej kaše nazývanej vodný kvet. Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré vyvolávajú najmä poruchy zažívacieho traktu, alergické reakcie, ochorenie pečene, pôsobia toxicky na nervové bunky, môžu spúšťať rakovinové bujnenie a majú celý rad nepriaznivých účinkov na ľudský organizmus. Pokiaľ netvoria vodný kvet, nie je pravdepodobné, že po jednom vykúpaní vznikne vážne ochorenie. Riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním po viac dní. Kúpanie vo vode obsahujúcej vodný kvet však odborníci neodporúčajú.
To, či voda obsahuje sinice, si môžeme jednoducho otestovať naplnením plastovej fľaše napríklad od minerálky vodou z jazera. Vodu necháme 30 minút postáť. Sinice sa väčšinou nazhromaždia hore, pri hrdle fľašky, pretože obsahujú plynové mechúriky, ktoré im pomáhajú udržať sa na hladine. Na prvý pohľad vyzerajú sinice ako „zelená bačorina“, ako zelená kašovitá hmota na hladine, pod mikroskopom sú však sinice často krásne, majú rôzne tvary, rovné alebo rôzne zatočené vlákna a kolónie.
Pokiaľ by bola voda kontaminovaná vírusom vtáčej chrípky, nie je možné pri kúpaní úplne vylúčiť nákazu. Podľa posledných zistení dokáže vírus prežívať na vodných plochách pri teplote 4 - 17 stupňov až mesiac. K prenosu vírusu vtáčej chrípky na človeka však dochádza predovšetkým priamym kontaktom s nakazenými vtákmi a ich produktmi (trus, perie a pod.), takzvanou vzdušnou cestou.
Spracovala: moj
