Martinská výtvarníčka Eva Bebčáková nebola v Detve prvýkrát. „Som tu ako doma,“ povedala nám úprimne. Na Podpolianskych slávnostiach predstavila v rámci jarmoku remesiel svoju tvorbu. A tématika? Čisto detvianska. Detviansky svadobný pár, detvianska dievčina... „Detvu proste milujem, chodím sem často,“ dodala. Vo svojej tvorbe sa zameriava predovšetkým na folklór, cez martinských národopiscov spracováva projekt Skvosty ľudovej architektúry po celom Slovensku. „Už som spracovala Oravu, Liptov a posledných päť rokov pracujem na Detve a celom Podpoľaní,“ dodala. Tak ako ju možno nazvať výtvarníčkou martinskou, rovnako sa nebráni ani prívlastku detvianska... Sama hovorí, že má túlavé topánky, rada býva a maľuje priamo v teréne. Pred dvoma rokmi tvorila v Zuberci. Bývala a pracovala v krásnej chalúpke asi šesť týždňov. „Teraz bývam na detvianskych lazoch, konkrétne v Detvianskej Hute...,“ dodala Eva Bebčáková. Z Detvianskej Huty bude robiť výjazdy do okolia asi celé leto. Výstavu by mala mať v októbri v Bratislave, no už viackrát vystavovala aj v zahraničí. „Snažím sa spropagovať Slovensko,“ dodala. Jej profesionálna tvorba zaujala i okoloidúcich na jarmoku remesiel. Viacerí sa na obrazy pozreli okom odborným, kým iní mali zasa záujem o portréty svojich blízkych. Veď fotografiu má dnes už každý – ale vlastný obraz? Iba málokto sa tým môže pochváliť. Pani Eva takéto ponuky v Detve zdvorilo odmietala, ak bol záujem naozaj vážny, tak dala záujemcom kontakt na výtvarníkov, ktorí sa podobnou tvorbou zaoberajú. Sama ostala pri svojich motívoch – ktoré sa točia okolo folklóru.
Milan SUJA
