Chlapi v červených vestách, s ochrannými prilbami na hlavách, sa rozostavili okolo miesta odstrelu. Hliadky mali zabezpečiť, aby sa na miesto nedostal nikto nepovolaný. Každý bol na takom mieste, aby videl na svojho suseda. Ak by k niečomu došlo, mohol ktokoľvek znamením zastaviť odstrel. V Detve však v nedeľu 16. júla pri odstrele troch bytoviek k ničomu prekvapujúcemu nedošlo. Stalo sa iba to, čo nám povedali špecialisti.
Odletieť nič nemôže
„Predajňa je síce veľmi blízko, no to nie je žiaden problém. Autá musia dať ďalej, aby sme ich nezaprášili,“ povedal riaditeľ bratislavskej firmy Špeciálne činnosti Ján Fabrický, keď sme s ním ešte pred obedom obchádzali miesto činu. Predajňa áut skutočne stála až nebezpečne blízko bytoviek pripravených na odstrel. Napokon, pri výbuchu by mohlo niečo odletieť a autá poškodiť. „Odletieť nemôže nič,“ vyviedol nás rýchlo z omylu J. Fabrický. Výbušnina je vraj optimálne dimenzovaná, navyše stĺpy s náložami obalili pletivom a fóliou. Stĺp sa jednoducho rozsype a budova spadne tam, kam spadnúť má. A to doslova! „Nálože sú jedna od druhej na milisekundy načasované. Preto nie je ani veľká tlaková vlna a tým určíme aj smer pádu,“ vysvetlil majiteľ firmy. Taký komín sa vraj dá spustiť doslova na centimeter presne. Sila, ktorá dokáže premeniť v jednej sekunde celú budovu na trosky, je ukrytá v Danubite 2, ktorý odpália milisekudnové rozbušky. V jednej budove bolo v stĺpoch päť kilogramov výbušniny a dvestotridsať rozbušiek.
K úrazom nedochádza
Špeciálna firma nemá na starosti iba odpaľovanie starých budov či komínov... Jej práca je oveľa komplexnejšia od demolácií, cez banské a stavebné práce, budovanie mikrotunelov, pyrotechnického prieskumu a ničenia výbušnín až po trhacie práce pod vodou a ukladanie potrubí pod riekami. Stavebné materiály z demolácií navyše ešte zrecyklujú. „Všade, kde sa to dá, sa snažíme zakliatu energiu z trhavín presadiť. Je najrýchlejšia, najlacnejšia a možno to znie paradoxne, no je to aj najbezpečnejšia energia. Za tridsaťosem rokov, čo v týchto prácach robím, som ešte nemal pri trhacích prácach jeden jediný pracovný úraz. Pri ostatných búračkách áno,“ dodal Fabrický. Podľa neho, keď sa dodržia všetky bezpečnostné predpisy, nie je dôvod, aby došlo k úrazu. A predpisy dodržia vždy. Pri búraní strojmi je väčšie riziko, že sa na pracovníkov zrúti priečka alebo spadne strop.
Robili už aj v Austrálii
Hoci sú Špeciálne činnosti slovenskou firmou, pracovali i v zahraničí – napríklad v Austrálii. „V Tasmánii sme robili tunel popod rieku. Tam moji chlapci robili špeciálne práce a domácich sme mali k fúriku a lopate. To bola najlepšia reklama pre Slovensko,“ dodal s úsmevom Ján Fabrický. Najzložitejším nie je podľa majiteľa firmy odstreľovanie budov alebo komínov. Skôr sú to práce, ktoré ľudia ani nevidia. Napríklad priamo v hale za plnej prevádzky, ako to robili v cementárni alebo v elektrárni. „Vo Vojanoch sme likvidovali generátory. Tri bežali a boli pritom veľmi citlivé na seizmickú činnosť a my sme vedľa nich zlikvidovali obrovskú železobetónovú konštrukciu,“ dodal. Slovenskí špecialisti využívajú v podobných situáciách ako jediní na svete špičkovú technológiu. Volá sa hydromikropyrotechnika. Ako už hovorí sám názov, okrem trhaviny si pomáhajú aj vodou. Tá má svoju funkciu, pri výbuchu zamedzí vzniku mikrotrhlín. Takto odstreľovali trojmetrovú železobetónovú platňu, z ktorej bolo treba odpáliť šesťdesiatdva centimetrov. Zvyšok musel ostať neporušený, rozdiel mohol byť plus mínus jeden centimeter, no v žiadnom prípade sa nesmeli objaviť trhliny. „Vtedy sme použili túto techniku,“ vysvetlil Fabrický.
Stál by aj vedľa bytovky
Napriek tomu, že firma vyhráva veľa výberových konaní, často sa stretávajú s predsudkami a nedôverou. „Každý má predstavu, že keď sa niečo vyhadzuje do vzduchu, tak tam všetko lieta. Keby som veľmi chcel, tak môžem stáť pár metrov od tejto bytovky,“ povedal nám chvíľu pred odpálením detvianskych bytoviek riaditeľ firmy. Svojim veril! Dôkaz však nepotreboval, napokon, týždeň by sa musel čistiť od prachu. Veď prašný oblak, ktorý ostal po výbuchu, bol obrovský. Ten je okrem hluku tiež nepríjemným sprievodným znakom podobných odstrelov. „Mnohí hovoria, že keď strieľame, všetko zaprášime. Lenže to je iba jeden moment. Koľko by sa prášilo, keby to niekto rozoberal pomaly? Rovnaké je to i s hlukom,“ vysvetlil riaditeľ Fabrický.
Milan SUJA
