Viacerých šokoval pohľad na hŕbu ľudských kostí.
Zvolen - Za plechovú stenu nevidieť. Už dávnejšie obkolesila archeologické pracovisko na námestí pri katolíckom kostole. Iba občas sem vkročila noha zvedavca. Viacerých doslova šokoval pohľad na hŕbu ľudských kostí. Archeológovia si na ich prítomnosť zvykli, veď pred stáročiami bol na mieste cintorín. „Bola tu vlastne kostnica – suterén karneru, cintorínskej kaplnky,“ vysvetlil nám v hlbokej jame na námestí archeológ Peter Ušiak. Práve odkrýval systém žľabov, ktorý bol naspodku suterénu. Pod ním už nebolo nič. Kým sa tam však archeológovia dostali, museli povynášať stovky ľudských kostí. Na ich uloženie slúžila práve kostnica, do suterénu dávali v minulosti kosti zo starších hrobov. „Vykopali ich pri kopaní nových hrobových jám. Staré kosti pietne ukladali do tejto stavby,“ dodal Peter Ušiak. Naspodku očakávali dlažbu, no žiadnu nenašli. Kostnica mala hlinenú dlážku. A ďalšie múry? Akému účelu slúžili, čo ukrývali? „Tento ďalší múr, to je o niečo mladšia prístavba, možno išlo o mestský špitál či hospic,“ dodal archeológ. Vykopaním kostnice archeológovia končili, čakal ich už len výskum hrobov v okolí. Okrem archeológov pracovali na odkrývaní kostnice viacerí brigádnici. Niekedy i v sobotu. Popri výskume na námestí prebiehal archeologický výskum i na Pustom hrade. Minulý piatok pri kostole s výskumom skončili. Petra Ušiaka sme v piatok popoludní zastihli ešte pri odkrývaní hrobu malého dieťaťa. Podľa veľkosti mohlo umrieť hneď po narodení. Koľko príbehov sa ukrývalo v hroboch na námestí... Samotné nálezisko neukázalo žiadne prekvapujúce objavy. Ani stratený kostol, ani nič, čo by obrátilo naruby doterajší pohľad na históriu mesta. Doplnilo mozaiku, vyplnilo medzery v obraze... Zvolen si to zaslúžil.
(ms)
Hroby na námestí ukrývajú mnoho ľudských príbehov. Foto: autor
Brigádnička: Bolo to hrozné!
Nie každý by mal na to žalúdok - predsa len ide o mŕtveho človeka. Pri archeologických prácach na námestí vo Zvolene pomáhali viacerí brigádnici. Medzi nimi i Katarína Šiketová z Banskej Bystrice. „Práve odkrývam hrob, až kým nebude vidieť drevo. Potom to odfotíme a pôjdeme nižšie,“ povedala Katka, akoby pracovala na niečom celkom všednom. Na jednom hrobe pracuje niekedy aj celý deň. A objavy? Žiadne poklady, žiadne zlaté mince... Občas miniatúrne zvyšky oblečenia. „Tu vidíte, tento človek mal oblečené niečo zelené,“ ukázala na malý kúsok plátna, ktorý trčal spomedzi spráchniveného dreva. Zozačiatku nemala z odkrývania hrobov práve najlepší pocit. „Bolo to hrozné,“ povedala Katka o svojich začiatkoch a zasmiala sa. Po týždni si zvykla. Študuje na Pedagogickej fakulte UMB B. Bystrica. Archeológia ju napriek práci na vykopávkach neoslovovala, brala to ako každú inú brigádu. Aj keď tých ľudských kostí bolo na ňu predsa len priveľa.
(ms)
