Ako symbol krásy a zdravia sa stalo opaľovanie módne až okolo roku 1920. Vtedy sa začal pestovať kult peknej postavy a k tomu patrilo aj opálenie kože. Dovtedy tí, ktorí boli opálení, patrili do najnižšej spoločenskej triedy. Hlavne dámy z vyšších kruhov si pleť chránili pred opálením slnečníkmi. Prečo asi? Je to paradox. Extrém. Každá žena chce čo najdlhšie vyzerať mlado a pritom, keď príde leto, vystaví svoju pokožku neúprosným slnečným lúčom, ktoré sa vo veľkej miere podpisujú pod starnutie kože. Samozrejme, opaľovanie má aj svoje pozitívum, no to je len jedno: v získaní vitamínu D. Kožný lekár Vladimír Flimer hovorí, že „v našich zemepisných šírkach úplne postačuje, keď v lete nosíme krátke rukávy; opálené ruky stačia zásobiť organizmus vitamínom D.“ Je známe, že pôsobenie slnečného žiarenia má nesporne mnoho priaznivých stránok. V prvom rade napomáha pocitu psychickej sviežosti, chuti do života a optimizmu. V severských krajinách, kde je množstvo dní so slnečným svitom značne menšie, sa často vyskytujú prípady depresie z nedostatku prirodzeného svetla. K získaniu psychickej sviežosti však nemusíme zbytočne vystavovať pokožku horúcim slnečným lúčom.
Negatívom opaľovania je predovšetkým predčasné starnutie kože. Pôsobením UVA žiarenia, ale aj UVB, dochádza k poškodeniu bielkovín kože, narušeniu DNA a tým k degeneratívnym zmenám na koži. „Koža stráca pevnosť, pružnosť, začína starnúť oveľa rýchlejšie,“ upozorňuje lekár. „Vytvárajú sa vrásky, koža je tenšia. Vtedy hovoríme o fenoméne cigaretového papierika. Na koži sa vytvárajú ložiskovité poruchy rohovatenia, ktoré vyzerajú ako bradavice, a tiež nepravidelné hnedé až hnedočierne pigmentácie. Opakovaným narúšaním genetickej informácie v koži ľahko dochádza k vzniku rakoviny kože.“
Rakovinu kože môžeme zhruba rozdeliť na 3 typy. Bazalióm je najčastejší nádor v ľudskej populácii. Dá sa úspešne liečiť, no chorého ohrozuje svojím rastom. „Aj v dnešnej dobe sa vyskytujú prípady, ktoré sú neospravedlniteľné hlavne pre podcenenie zo strany pacientov a pre obrazy znetvorenia s doslova vyžranou polovicou tváre, s hnisom a príšerným zápachom. Aj v tomto roku liečim troch takýchto pacientov,“ prezrádza primár. „Tento nádor sa na začiatku mojej pracovnej kariéry, čo bolo zhruba pred 25 rokmi, objavoval skôr v populácii nad 60 rokov, teraz sa s ním stretávame aj v skupine 27-ročných.“ To, že ide o nádor naozaj z pôsobenia slnka a poveternostných podmienok, svedčí podľa primára aj prípad amatérskeho športovca, ktorý má 50 rokov a tieto typy nádorov sa uňho objavujú už opakovane na miestach nekrytých odevom, ako je krk, tvár či ušnice.
Spinalióm je už podstatne zhubnejší nádor. Vyskytuje sa menej často, ale pre pacienta je závažnejší. Zanedbanie môže znamenať smrť, včasná diagnóza a liečba vyliečenie pacienta.
Tretím je zhubný melanóm, nádor vychádzajúci z hnedých materských znamienok. Patrí medzi najzhubnejšie nádory a počet chorých pacientov sa zvyšuje. Frekvencia je 4 - 7 nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov ročne. Pri včasnej diagnostike sa môže pacient vyliečiť úplne, preto je dôležitá prevencia.
Je zaujímavé, že lekár Flimer asi polovicu prípadov diagnostikuje v ambulancii pri vyšetrení, keď pacient príde s úplne inou diagnózou. Nádor na koži je evidentný, ale pacient mu nevenuje pozornosť a lekárov záujem odbije odpoveďou, že to tam má už vyše roka. „Mám dobrý pocit, keď takýmto pacientom môžem povedať, že síce minútu po dvanástej, ale je vyliečený, lebo histologické parametre hovoria v prospech pacienta,“ hovorí lekár, ktorý zdôrazňuje, že akékoľvek zmeny na pigmentových znamienkach, či ide o zmenu farby, hlavne stmavnutie, zmenu veľkosti či do výšky alebo do šírky, svrbenie, šupinku na povrchu, krvácanie alebo vznik nového znamienka je potrebné konzultovať na kožnej ambulancii.
„V čase mojej mladosti sa letné obdobie riadilo heslom slnko - voda – vzduch. Ľudia sa neošetrovali ochrannými látkami a používali skôr deriváty dechtu, aby sa čím ‚lepšie‘ opálili. Koža si to však zapamätá. Tiež sa nevyhýbam slnku,“ prezrádza, „ale snažím sa, aby sa koža opaľovala postupne a nespálila sa, pričom používam ochranné faktory od renomovaných firiem kúpené v lekárni, o ktorým viem, že nesklamú. V drogérii kupované ochranné prostriedky často nezodpovedajú ani polovici toho, čo deklarujú. Keď sme boli na dovolenke a chránili sme sa nemenovaným renomovaným prípravkom, deti mi po troch dňoch povedali: otec, už nás tým nenatieraj, lebo nás vôbec neopaľuje!“
Ľuba MOJŽIŠOVÁ