Na zápasy zvolenských futbalistov chodím už veľa rokov a zvykol som si, že futbal vo Zvolene je na nízkej úrovni už aspoň 20 rokov. Posledná sobota na zvolenskom štadióne bola svojím spôsobom jedinečná. V prvom kole III. ligy sa stretli domáci futbalisti s nováčikom súťaže z Dolnej Ždane. Aj keď bolo stretnutie veľmi dobre „utajené"(neinformoval o ňom ani jeden plagát, nebola o ňom zmienka ani v okresných novinách), dozvedel som sa o jeho konaní. V základnej zostave Zvolenčanov chýbalo 8 – 9 hráčov z minulej sezóny (Valach, Mihál, Pavlík, Konček, Bohuš, Spišiak, Kučera, Banski, Detko). Príčiny absencie boli rôzne: prestupy, zranenia, zastavená činnosť. Nové „perspektívne“ mužstvo, ktoré nastúpilo na trávnik, bolo kombináciou dorastencov a odchovancov, ktorí v minulej sezóne behali po trávnikoch okresnej súťaže. Aspoň sa tak domnievam, pretože mnohé mená som väčšinou počul prvýkrát v živote. Tréner dobre zhodnotil silu domáceho kolektívu, naordinoval mu obrannú taktiku. To sa celý zápas bránilo na vlastnej polovici, pričom sa niekoľkokrát dostalo aj na súperovu polovicu. Objektívne treba povedať, že v 90. minúte za stavu 0:3 si vypracovalo aj jednu gólovú príležitosť (strela hlavou do žrde). A tak hŕstku prítomných Zvolenčanov na záver hriala aspoň prijateľná prehra 0:3, pretože podľa priebehu to mohlo byť kľudne aj 0:5 či 0:6. Súper okrem gólov nastrelil dvakrát žrď a „spálil“ niekoľko ďalších šancí. Vo futbale sa dá vypadnúť aj dvakrát po sebe, čo sa podarilo aj Zvolenčanom v nedávnej minulosti, keď za dve sezóny vypadli z II. do IV. ligy. Mužstvo, ktoré v sobotu nastúpilo, by to určite mohlo dokázať. Mrzí ma len jedna vec, že nemožno utajiť výsledok zápasu, tak ako sa podarilo zatajiť jeho konanie. Každá zahanbujúca prehra môže priniesť aj niečo dobré. Dúfam, že táto poriadne otvorila oči všetkým, čo môžu ovplyvniť dianie vo zvolenskom futbale. Stále som jeho priaznivcom a len preto som napísal tieto riadky.
Ján Čierny, fanúšik