V informačnom centre na železničnej stanici vo Zvolene počuť angličtinu a ruštinu v približne rovnakom pomere. Z ktorých krajín chodia anglicky hovoriaci turisti, to Jana Parajová povedať nevie, angličtinou môže hovoriť ktokoľvek. „Chodia aj americkí Slováci. Tí sa radi pochvália, kto sú a kde žijú, radi sa podebatujú, no ostatní sa do hlbšej diskusie nepúšťajú.“ Aj preto nevedela povedať, či majú voči službám na Slovensku výhrady. Väčšina Rusov cestuje zo Slovenska domov za príbuznými alebo naopak, navštívia príbuzných žijúcich na Slovensku. Ak sa v centre objavia ruskí turisti, spravidla si to zo
Zvolena nasmerujú do Banskej Štiavnice. O tú majú podľa Parajovej záujem aj anglicky hovoriaci turisti.
Štandardom v mestskom informačnom centre na Trhovej ulici vo Zvolene sú Česi a turisti Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko), chodia však aj z iných krajín. „Prekvapivo veľa sa v týchto dňoch objavilo u nás Francúzov,“ hovorí pracovníčka centra Eva Bačková. „Chodili aj predtým, no v posledných dňoch sa doslova vyrojili.“ Sporadicky sa objavia aj návštevníci z Kanady, Číny, Spojených štátov či Austrálie. Buď sú to rodiny s deťmi, dôchodcovia alebo mladí s batohmi, ktorí cestujú sólo, prípadne menšia partia. Spravidla sa zaujímajú o možnosti ubytovania, o historické a kultúrne pamiatky, o termálne kúpaliská, o turistické možnosti a tiež o ranče s koňmi. Pred pár dňami tu na týždeň zakotvil manželský pár z Turecka. Stredné Slovensko ich vraj očarilo, navštevujú ho častejšie. „Nezvyknú sa nám sťažovať na služby. Akurát sa im nepáči, že v lete tu nie je k dispozícii krytý bazén. V minulých rokoch sme im odporúčali plaváreň v Banskej Bystrici, no aj tá je teraz zatvorená. Keď nie je pekné počasie, nemajú kam ísť. Chýbajú im tiež podujatia a atrakcie pre deti. Pod holým nebom alebo aj v uzatvorenom priestore. Menšie deti prehliadka zámku nebaví, sú rady, keď sa deje niečo na námestí, no to nebýva pravidelne,“ dopĺňa Eva Bačková.
„Kedysi našu prevažnú klientelu tvorili Slováci, dnes sú to Holanďania. Slováci už nemajú peniaze. A tí, čo ich majú, idú k moru,“ konštatuje recepčný v autokempingu v Neresnici Otto Axmann. „Častými hosťami sú tiež Poliaci, no minulý týždeň sme tu mali napríklad rodinu s deťmi z Veľkej Británie. Väčšina príde len na deň, na dva, no sú aj takí, čo tu strávia dva týždne.“ Ani recepčný autokempingu nepočul hostí sťažovať sa. „Do reštaurácií v meste chodia málo, stravujú sa na salaši, ktorý je vedľa nášho kempu a ten si chvália. Jedlá, ktoré tam pripravujú, považujú za prvotriedne.“ V kempe si hostia nevaria, hoci majú na to možnosti. Kuchynku využívajú máloktorí. „Ráno si uvaria kávu, naobedovať sa idú na salaš a na večeru si niečo kúpia na tržnici alebo v niektorom obchode,“ spresňuje recepčný.
(moj)
