Oľge SLIACKEJ zostali len prázdne dlane, nesplatený úver a zhorenisko. Oheň zničil takmer celé zariadenie firmy. Plastové časti elektroniky doslova roztavil.
Páchateľ sa dostal do predajne cez dvor a bezpečnostné dvere vylomil krompáčom. „Je tu podozrenie, že predajňu najskôr vylúpil a potom ju podpálil, aby krádež zamaskoval. Už pri letmom pohľade sme zistili, že niečo chýba a okrem toho vzadu sa našla kasa,“ dodáva konateľ. Podpaľač nepoužil na podpálenie budovy žiadnu chemikáliu. Zapálil papierové krabice od tovaru. Cestou z miesta činu stihol vykradnúť aj dve autá zaparkované vo dvore. „Nemáme žiadne podozrenie, nevieme, kto to mohol urobiť. S nikým sme nemali spory, takže nešlo o pomstu,“ konštatuje Ján Stieranka. Pri požiari boli čiastočne zničené aj priestory nad predajňou. Podpísali sa pod to horúčava, hustý dym a splodiny z ohňa. Majitelia odhadujú škody na takmer tri milióny korún.
Ako nám povedal J. Stieranka, za dva – tri týždne predajňu znovu otvoria. „Vybudujeme tu ešte lepší obchod, ako bol ten pred požiarom,“ hovorí a Marián Sliacky ho dopĺňa: „Budeme ako Fénix, vstaneme z popola.“
Požiar poškodil aj hornú časť stavby.
Trinásť rokov pred...
Až toľko optimizmu, koľko majú dvaja mladí muži, ktorí sa rozhodli zhorenú predajňu ešte vylepšiť, nemá majiteľka budovy Oľga Sliacka. „Od mesta som pred niekoľkými rokmi kúpila zhorenú garáž, v ktorej predtým sídlila opravovňa obuvi. Pretože som nemala peniaze, dalo mi mesto možnosť kúpiť túto ruinu na dve splátky,“ hovorí. Cela rodina rozoberala tehlu po tehle pôvodnej stavby a začala budovať obchodík na malom priestore sedemkrát štyri metre medzi dnešnou pivárňou a úradom práce. Veľa si museli urobiť sami a, ako pani Oľga tvrdí, ona vakovala steny. Tri roky trvala výstavba, do ktorej majiteľka vložila množstvo práce a pri ktorej musela vyriešiť množstvo problémov od vykopania základov až po kolaudáciu.„Každý rok sme postavili jedno podlažie, pretože finančné prostriedky som nemala. Ako rozvedená žena s deťmi som vždy musela len bojovať a dokazovať, že nepatrím k tým, ktorí niečo začnú a nedokončia. Pred desiatimi rokmi som bola finančne v koncoch. Musela som si ísť zarobiť peniaze do Nemecka. Pracovala som v kuchyni ako otrok od siedmej do desiatej večer. Z tých peňazí som obchod vymaľovala a urobila som posledné úpravy,“ so slzami v očiach spomína na roky, počas ktorých sa snažila vybudovať si živobytie. Nakoniec musela priestory predajne aj tak prenajať. „Nevládala som zo svojej živnosti splácať úver. Z galantérky, z ktorej som plánovala žiť, som nemohla platiť ani elektriku, ani vodu či odvody. Musela som sa so svojim snom rozlúčiť,“ hovorí majiteľka zhorenej budovy. Po trinástich rokoch boja jej nakoniec zostali prázdne dlane, nesplatených 70-tisíc z úveru a zhorenisko. „Neverím už ničomu, neverím, že z toho popola vstaneme...“, smutne konštatuje pani Oľga.
J. SCHVARZBACHEROVÁ