Pán Bielik, ako blízko majú k sebe šport a psychológia?
Veľmi úzko spolu súvisia. Výkon každého športovca je v potrebnom čase ovplyvňovaný technicko – taktickou a zároveň aj psychickou stránkou jeho pripravenosti. Psychické prežívanie športovca sa od výkonu oddeliť nedá. V športovej konfrontácii dvoch vyrovnaných súperov, a je jedno, či ide o jednotlivca alebo tím, častokrát rozhoduje psychika. Naši športovci často nezvládajú rozhodujúce momenty psychicky, aj keď sú po výkonnostnej stránke od súpera lepší. K presadeniu sa na športovom poli je psychika veľmi potrebná a zložka tejto prípravy je u nás často podceňovaná. Pritom psychika sa dá trénovať a v mnohých krajinách sveta sa už stala súčasťou tréningového procesu.
Ako by mala vyzerať psychická príprava športovca?
Za psychikou športovca sa skrýva komplex viacerých dôležitých vecí, ktoré súvisia s jeho výkonnosťou. Ak chcete športovca dobre psychicky pripraviť na výkon, musíte ho veľmi dobre poznať ako osobu, so všetkým čo k tomu patrí. Teda aj jeho celé okolie. Prvým psychológom športovca by mal byť jeho tréner. Každý z nás je iný a výnimkou nie sú ani športovci. Preto je dôležité správne odhadnúť, kto čo a v ktorom momente potrebuje. Najpodstatnejším faktorom dobrej psychiky športovca je vízia úspechu. Prosto, keď hrá o nejaké méty a ciele, musí chcieť byť úspešným a pracovať na tom. Bez sebadôvery tréning a výkonnosť na úspech nestačia.
Dá sa trénovať u športovca víťazná nálada aj konkrétne?
Psychická príprava si v každom športe vyžaduje iný prístup, ale podstata ostáva rovnaká. Už v tréningu treba športovcom modelovať situácie podobné zápasovým. V príprave by malo byť čo najviac súťaživosti, aby vždy bolo o čo hrať, pretože tam sa vytvára určitý tlak, s ktorým sa športovec stretne v zápase. Treba však dať pozor, aby motivácia bola vždy pozitívna. Nemalo by sa motivovať trestami. Hlavne deti by mali byť odmalička vedené k súťaživosti, pretože len tak neskôr lepšie zvládnu záťažové situácie.
V čom je najväčší rozdiel v športovej psychickej príprave u detí a dospelých?
S deťmi sa pracuje lepšie, lebo sú ohýbateľnejšie. Ako sa hovorí, starého psa novým kúskom nenaučíš. Tým však nechcem povedať, že dospelým niet pomoci. Dnes sa hlavne na profesionálnej úrovni dá pracovať a pracuje sa na psychickej príprave dospelých športovcov. Profíci si uvedomujú, že vo svojich športových zápoleniach sú vystavovaní enormnému tlaku a ten sa musia naučiť zvládať. Vo svete ide pomaly o bežnú záležitosť a súčasť každej športovej prípravy.
Pozrime sa teda na dospelých. Ako by sa mal psychicky pripravovať profesionál a ako amatér?
Športovec amatér chce byť rovnako úspešný ako jeho kolega profesionál. Prežívanie športového výkonu je u nich rovnaké a je jedno, či stojíte na Nou Campe alebo na ihrisku Elánu Zvolen. Povedal by som teda, že v psychickej príprave medzi amatérom a profíkom veľký rozdiel nie je. Jediným rozdielom je motivačný faktor, pretože amatér športuje zo zábavy a vo svojom voľnom čase. Profesionál sa športom živí a je vystavený väčšiemu tlaku. Od jeho výkonov sa vlastne odvíja jeho existovanie.
Určite je rozdiel v psychickej príprave v kolektívnych a individuálnych športoch. Ako sa dá dosiahnuť zladenie psychiky viacerých jednotlivcov do jedného celku?
Tím funguje dobre vtedy, keď všetci, ktorí ho tvoria, dokážu silu spoločne prinesených vlastností zdvojnásobiť. Pokiaľ sa nezladia, tím nedosahuje dobré výsledky a to aj napriek výborným individualitám. Tu je preto opäť potrebné dobré cítenie trénera, ktorý by mal poznať skladbu svojho tímu a každého jednotlivca zvlášť. Individuálne športy sú v tomto smere jednoduchšie.
Často sa stáva, že športovec, ktorý má veľké predpoklady byť úspešným, psychicky zlyháva tesne pred vrcholom svojho snaženia. Na druhej strane, víťazia neočakávaní.
Práve to sú dôkazy, aká potrebná je dobrá psychická príprava v športe. Športovec, ktorý je síce dobre trénovaný, nemusí zaručene zvíťaziť. V ťažkých zápoleniach, v ktorých je športovec vystavený veľkému tlaku, rozhoduje o úspechu v podstatnej miere len a len psychika.
Daniel Valach
