Šestnásty kongres medzinárodnej včelárskej organizácie Apislávia sa konal v druhej polovici augusta na Slovensku. Apislávia je včelárska organizácia podunajských a slovanských krajín. Celkovo združuje včelárov trinástich krajín Európy a Turecka. Apislávia vznikla ešte na začiatku minulého storočia, po rokoch stagnácie však prerušila svoju činnosť. Tú obnovili až v sedemdesiatych rokoch. Účastníci kongresu sa na Slovensku zúčastnili Agrokomplexu v Nitre a prezreli si fabriku na spracovanie medu SlovBees vo Vígľaši. Neprišli náhodou, veď táto fabrika patrí k najväčším spracovateľom medu na Slovensku. Pohľad na modernú technológiu viacerých účastníkov kongresu uchvátil, zaujímali sa o každý detail, nazreli do každej nádoby.
Slovenské včelárstvo je vpredu
„V technológii výroby medu sme spomedzi štátov Apislávie na jednom z popredných miest. Či už ide o úľové systémy, alebo o boj proti ich najväčšiemu nepriateľovi, ktorým je klieštik,“ povedal predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál. Včelárov je na Slovensku každým rokom menej a menej. A vekový priemer majú šesťdesiatštyri rokov. Na druhej strane, po opatreniach z roku 2003, stúpol počet včelstiev. Na 14 000 včelárov pripadá 270 000 včelstiev, čo nie je málo. V priemere na kilometer štvorcový sme jednou z najviac „zavčelených“ krajín Európskej únie. Z tohto pohľadu môžeme byť spokojní. Naše územie však nie je pokryté rovnomerne. Najviac včelárov je na južnom Slovensku, kde je dostatok včelej pastvy, keďže poľnohospodári pestujú najmä technické plodiny ako repku alebo slnečnicu a je tu aj dostatok agátových lesov. Včelári dosahujú výborné výsledky – niekedy aj 60 až 100 kilogramov medu na jednu rodinu za rok. V horských oblastiach sa však pohybujú na hranici dvanástich kilogramov.
Naši včelári nedostali peniaze z únie
Národný program stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva je spracovaný a aj schválený. Podľa neho by mala hradiť päťdesiat percent nákladov Európska únia. Predchádzajúca vláda však podľa Gála nepodporovala slovenské včelárstvo a neumožnila čerpanie peňazí z únie. „Dúfam, že táto vláda sa k tomu postaví inak,“ dodal Ľ. Gál. Vysoký priemerný vek našich včelárov svedčí o nezáujme mladých venovať sa tomuto odvetviu. „Mládež nechce včeláriť. Je ľahšie sedieť v klimatizovanej miestnosti pri počítači, ako sa potiť v ochrannom obleku, kočovnom voze alebo sa nechať pichať včelami,“ dodal Gál. Problémom je, že svetové ceny medu sú veľmi nízke a pretlak medov z tretích krajín je doslova obrovský. Nízka cena pracovnej sily tento med zlacní na úroveň, ktorej naši včelári iba ťažko môžu konkurovať. „Nie je rozhodujúci iba med, ale aj ochrana prírody. Takmer žiaden poľnohospodársky produkt sa neobíde bez opeľovania včelami, samozrejme, až na výnimky. Krajina bez včiel... Ako povedal Albert Einstein: Keď vyhynie včela, do piatich rokov vyhynie i človek. To je síce trochu prehnané, no mnohé naznačuje. V peknej zakvitnutej krajine sa postupne budú presadzovať rastliny, ktoré opelenie nepotrebujú a stane sa z nej lesostep,“ dodal predseda zväzu.
Milan SUJA