Zvolen – Medzinárodná súťaž Grand Prix Slovensko si už získala svoju popularitu a tak nákladná stanica vo Zvolene, inokedy pustá, praskala v sobotu 9. augusta vo švíkoch. K zdarnému priebehu ôsmeho ročníka prispelo aj počasie. Slnečný deň vylákal celé rodiny, ktoré si prišli pozrieť nielen súčasné, ale aj dobové koľajové vozidlá. Najväčšou atrakciou boli parné lokomotívy, z ktorých niektoré brázdili Európu pred sto rokmi. Tohto roku ich prišlo do Zvolena šesť. Okrem „starých dám“ zo Zvolena, Bratislavy a Vrútok, sa v kúdoloch pary prihnali i lokomotívy z Ostravy, Maďarska a Rakúska. Práve rakúska mala vo Zvolene premiéru. Hoci účasť prisľúbili aj posádky z Poľska a Rumunska, nakoniec sa im nepodarilo na podujatie dostať včas.
Najväčšiu radosť mali deti
Podujatie bolo príležitosťou, aby deti i ich rodičia, či starí rodičia mohli nazrieť na miesta, ktoré ako cestujúci nemajú šancu uvidieť. Najväčšiu pozornosť pútali parné lokomotívy. „So synom chodíme na toto podujatie každý rok,“ hovorí Jozef Sarvaš a synátor Paťko dodáva: „Chodím sem odmalička. Páči sa mi tu skoro všetko a už som sa aj vozil na žehličke.“ Prehliadka lokomotív bola vyčerpávajúca. Veď vyšplhať sa po strmých schodíkoch k rušňovodičovi nie je sranda a tak po námahe padla vhod aj pečená klobáska. Erikovi Šebeňovi naozaj chutila. S plnými ústami prezradil, že i keď sa mu vláčiky páčia, keď bude veľký, chce byť hokejistom. Povolanie rušňovodiča ho neláka. „Keď sa tu skončí súťaž lokomotív, prevezieme sa vláčikom do Bystrice na Radvanský jarmok,“ prezrádzal plány na sobotňajšie popoludnie.
Matilda tentoraz nestačila
Organizátori pripravili bohatý program, ktorého vyvrcholením boli preteky parných lokomotív. Novinkou tohtoročnej súťaže boli mladí muži odetí ako mušketieri, ktorí strelou z muškety dávali pokyny k štartu. Medzi disciplínami, ktoré museli lokomotívy s posádkou absolvovať, bol dvakrát šprint na sto metrov. I keď má elegantná stará dáma Matilda z Ostravy, ktorá si zahrala napríklad vo filme Freónový duch, už vyše sto rokov, v rýchlosti jej ostatné kolegyne nestačili. Okrem šprintu posádky so svojimi zverenkyňami absolvovali aj disciplíny zručnosti. V „anglickej pošte“ museli napríklad za jazdy uchopiť špeciálnym hákom balíček s poštou a po krátkom úseku jazdy ho vhodiť do pripraveného koša. V disciplíne „pivo na spojnici“ bolo treba prejsť krátky úsek s tromi plechovkami piva na spojnici oceľových kolies rušňa bez toho, aby spadli. Boli však aj súťaže, pri ktorých išlo len o pobavenie divákov. K nim patrila „pomsta Indiánov“, kde sa posádky museli vyrovnať s nástrahami na trati – dreveným brvnom a ohňom. V disciplíne „dámy na koľajniciach“ rušňovodiči a ich pomocníci čo najrýchlejšie vyslobodzovali dievčatá prikované ku koľaji. V konečnom hodnotení súťaže preborníčka Matilda, ktorú už zdobia vavríny víťazstiev na niekoľkých súťažiach parných rušňov v Čechách a na Slovensku, však nestačila na svoju o niekoľko rokov mladšiu kolegyňu Kačenu z Vrútok. Na treťom mieste skončila lokomotíva z Rušňového depa vo Zvolene.
O staré dámy sa treba starať
Súťaž preverila nielen lokomotívy ale aj ich posádky, ktoré ani po skončení podujatia neoddychovali. Čakala ich ešte údržba. Mechanik Martin Barila, ktorý bol členom posádky na lokomotíve z Bratislavy – východ tvrdí, že so „starými dámami a deduškami“, ktorých má na starosti, je veľa roboty. Po každej takejto akcii ich treba skontrolovať a poriadne vyčistiť. Okrem toho sa treba o nich starať po celý rok. „Každý rok sa zúčastníme štyroch až piatich takýchto súťaží a prehliadok,“ hovorí.
J. SCHVARZBACHEROVÁ, f oto: autorka
