Narodenie prvého potomka oznámil náš bývalý kolega, športový redaktor Marek Plandor esemeskou: „Ahojte. Tak a som tu! Volám sa Matej Plandor, narodil som sa 19. septembra o tretej hodine ráno. Ja, aj maminka sme zdraví, všetko išlo ako po masle. Zatiaľ vážim len 3 kilá a meriam 50 cm, no akiste za chvíľu vyrastiem a priberiem. Pri mojom narodení asistoval aj ocko, ktorý bol šťastím celý bez seba.....“
Keď si rodičia trochu vydýchli, zaútočili sme otázkami a dozvedeli sme sa viacero pikošiek. O Matejovo narodenie sa najpravdepodobnejšie pričinili na Vianoce minulého roku. Darček, ktorý si dali pod stromček, rozbalili v utorok minulý týždeň – trojkilové, blonďavé chlápätko. Čo tomu predchádzalo? „Už týždeň pred termínom, ktorý mala manželka vypočítaný na 16. septembra, som bol nervózny. Ona bola kľudná a to ma ešte viac rozčuľovalo,“ priznáva typické „tatkovské“ predpôrodné príznaky Marek. Tašku so všetkým potrebným mali budúci rodičia nachystanú od soboty a Marek ju vozil tri dni v aute, v duchu hesla – vždy pripravený! Posledné hodiny pred odchodom z domu opísala už mamina Katka: „Večer pred pôrodom som asi o desiatej poslala Mareka spať, nech si oddýchne. Ja som sa prechádzala po byte, boleli ma kríže. Do nemocnice sme sa vybrali až okolo druhej, keď som už mala poriadne kontrakcie.“ V ten večer si Marek robil žarty, že sa ešte vyspia a až potom pôjdu do pôrodnice. Na jeho slová však nedošlo. Udalosti nabrali rýchly spád.
„Bolo pol tretej ráno, keď sme prišli do nemocnice. Zostal som sedieť v čakárni a v duchu som si hovoril – no, dnes tu budem sedieť aj do ôsmej ráno, kým manželka porodí. Okolo tretej však vybehla z pôrodnej sály sestrička a kričala – rýchlo, rýchlo, je tu pán Plundor – ešte mi aj meno pokazila – poďte rýchlo, vaša manželka rodí. V sekunde som si natiahol plášť a návleky a vbehol som dnu. Zachytil som už len záver pôrodu,“ opisuje udalosti Marek zo svojho pohľadu a Katka pridáva svoju verziu: „Z pôrodu si veľa nepamätám, Matej sa narodil za päť minút. No obdivovala som Mareka, ako sa hrdinsky drží. Skôr on si pamätá detaily pôrodu. Bude mi ich teraz rozprávať. Bolo dobre, že bol pri tom, hlavne pri konci, pri šití.“
Rýchlosť pôrodu prekvapila nielen Plandorovcov, ale aj primára pôrodnice Milana Považana, ktorý mal v tú noc službu. Prvorodičky sa zvyknú trápiť dlhšie a tak svoje prekvapenie dal aj najavo: „Môžete byť radi, že plodová voda neodtiekla v aute, boli by ste rodili tam. Prišli ste v hodine dvanástej,“ povedal „rodiacej dvojici“. Predstavy, že by sa Matej narodil inde ako v nemocnici, sa Marek doslova zhrozil. „Len som oči prevrátil a pomyslel som si – chvalabohu, že sa to nestalo. Neviem, či by som pôrod zvládol sám v aute, určite by to bolo náročné. Každopádne by som asi nemal na výber a chcel by som Katke pomôcť,“ komentoval.
Plandorovci sa pri výbere mena prvého potomka dohodli. Mamina mala vybrať dievčenské a ocino chlapčenské meno. Hoci sa im narodil syn, svoje si ako správna žena presadila Katka. „Manželka nechcela Mareka, tak som povedal, že bude Matej. Nech máme rovnaké aspoň začiatočné písmeno mena,“ hovorí hlava rodiny. Krk, ktorý ňou otáča, teda Katka, vybrala pre dcéru meno Ema. „Nechcela som, aby aj syn bol Marek preto, že keď budem okrikovať starého, tak nech si nemyslí, že to patrí jemu,“ odôvodňuje svoje výhrady k menu po otcovi Katka. Vtipkár Marek ju hneď aj doplní: „Povie - Marek choď vysypať smeti - a je pošlem malého. Preto to nechcela.“
Pri narodení dieťatka všetci tipujú, na ktorého z rodičov sa podobá. Ako nám prezradil otecko, najbližšia rodina Matejovi najskôr pozerala na uši. „Keďže mne uši odstávajú, chceli vedieť, či to nezdedil. No vydýchli si – neodstávajú mu,“ dodáva Marek. Katka tvrdí, že sa podobá na ňu. Keď sme však videli, aký má drobec apetít, všetko bolo jasné. Je po otcovi!
J. SCHVARZBACHEROVÁ
