Ružena Babicová, riaditeľka Správy katastra vo Zvolene, poslankyňa mestského parlamentu
Niečo o sebe
Narodila som sa na „Tri krále“ (6. januára) v dedinke Skýcov. Miestny pán farár určoval celej dedine mená pokrstených, pokrstil ma teda menom Rozália – Magdaléna. Rodičia ma na matrike dali zapísať po svojom – Ružena, preto to meno nosím doposiaľ.
Po skončení SVŠ-ky som si trošku dlhšie pobudla na vysokej škole, konkrétne na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, kde som študovala odbor geodézia a kartografia. Počas vysokoškolského štúdia sa nám narodila dcéra Ruženka. Bola prvým internátnym dieťaťom na Slovensku. S manželom Jurajom, rodákom z Oravy, sme po skončení školy zakotvili vo Zvolene, narodila sa nám druhá dcéra Zuzanka a je nám tu fajn doposiaľ. Ruženka vyštudovala poľnohospodársku univerzitu a Zuzka právo. Tu som sa upísala rezortu geodézie, kartografie a katastra. V žiadnom prípade ma nikto nemôže nazvať fluktuantom, hoci som robila raz na geodézii, potom na stredisku geodézie, správe katastra... a to až dodnes v dôsledku rôznych reorganizácií stále s tou istou, teraz už riadne ošúchanou stoličkou.
Upísala som sa Slovenskému Červenému krížu, v súčasnej dobe robím podpredsedníčku Územného spolku SČK pre okresy Zvolen, Detva, Krupina.
Toto volebné obdobie som poslankyňou mestského zastupiteľstva a mimo iného robím sobášiacu. Asi 150 manželským párom som sľúbila manželstvo s celoživotnou zárukou.
Úžasnú partiu tvoríme s Pustohradnými rytiermi v Združení priaznivcov Pustého hradu a spolu sa usilujeme o to, aby náš Pustý hrad bol ozajstnou perlou v strede Európy.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Chcela som stavať farebné domčeky, ale handričiek bolo vždy viac ako tehál, tak som šila, plietla, háčkovala, vyšívala. Neviem, vtedy sme nevedeli nič o módnom návrhárstve, žeby to?
Čo by ste najradšej robili dnes, keby ste neboli geodetkou?
Asi by som sa vrátila k tým detským snom.
Z akých predmetov ste v škole mávali hrôzu?
Nikdy som si nerozumela s chémiou a ešte aj dnes tŕpnem, ako to v tom hrnci dopadne.
Vaše záľuby?
Šport už väčšinou pri telke, prechádzky s vnučkou, psíkom a cestovanie. Rada by som spoznala všetky zeme sveta.
Váš životný sen?
Mám veľa životných snov: aby stromy boli stále zelené, aby v rieke stále plávali ryby, aby vynašli liek proti rakovine...
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
Ako povedala kráľovná zo Sáby na návšteve kráľa Šalamúna, najväčšia vzácnosť je čas a slovo. Úplne sa s ňou stotožňujem.
Čo vás dokáže rozčúliť?
Ľudská hlúposť, závisť, netolerantnosť... jojoj, toho by bolo!
Čo rozveseliť?
Keď svieti slniečko a moje Slniečko, úžasná dvaapolročná vnučka Ninka.
Váš najobľúbenejší autor a najobľúbenejšia kniha?
Milujem kone a napätie, snáď preto Dick Francis. Máme doma okolo 2000 kníh, nechcem uraziť ani jednu.
Najobľúbenejší film a najobľúbenejší herec?
Môj najobľúbenejší herec je charizmatický Róbert Redford a film Tri oriešky pre Popolušku by som mohla pozerať, aj keby boli Vianoce trikrát do roka.
Aká hudba sa vám páči?
Country, patrí k tým krásnym koňom a westernovým fešákom.
Čo vo vás dokáže vzbudiť pocit šťastia?
Som šťastná, keď sa nám darí.
Čo vo vás vyvoláva pocity zúfalstva?
Keď vidím, ako jedni ničia to, čo iní vybudovali, keď zničíme detské ihrisko na druhý deň po jeho otvorení, keď v mene politiky rúbeme hlava-nehlava...
Čo vám dokáže zlepšiť náladu?
Keď ma vnučka Ninka zavolá na koníky do Kráľovej.
Čo alebo kto vás naposledy najviac potešil?
Kopec dobrých kamarátov, ktorí odo mňa nič nechcú a pomáhajú, až sa práši.
Kde inde by ste chceli žiť?
Chvíľu hocikde, ale vždy sa vrátiť domov.
Ako by ste charakterizovali samú seba?
Narodená som v znamení kozorožca, myslím, že to ma dosť vystihuje, a Traja králi mi snáď do vienka dali len tie najlepšie charakterové vlastnosti.
(moj)