Životného jubilea, šesťdesiat rokov, sa dožíva bývalý zvolenský futbalista a neskôr hokejový funkcionár Štefan Horánsky. Rodák z Lysej pod Makytou prišiel do mesta pod Pustým hradom v roku 1965 ako študent – futbalista. Vo Zvolene pôvodne plánoval zotrvať len jednu sezónu, ale vtedajšia futbalová partia, do ktorej sa dostal, jeho rozhodnutie zmenila. Ako dnes sám hovorí, rozhodnutie to bolo správne.
Futbal začal aktívne hrávať v Kláštore pod Znievom, kde sa s rodinou presťahovali v roku 1952. Neskôr chvíľu pôsobil v Martine a v Slovane Bratislava. Potom prišiel na rad Zvolen, kde sa pod vedením trénera Ďulu – Báčiho Siegla dostal medzi partiu Mozolániho, Kašicu, Siegla. ,,Nezabudnuteľné roky, počas ktorých sme si užili kopec zábavy. Výborní futbalisti, ale aj kamaráti,“ zaspomínal na svoj zvolenský začiatok. Ako športovec mal aj svoj životný plán. ,,Do dvadsaťpäť rokov som chcel športovať a užívať si, od dvadsaťpäťky do tridsiatky som chcel športovať a šetriť. V tridsiatke som plánoval sa oženiť a založiť si zabezpečenú rodinu. Žiaľ, so športom to nevyšlo,“ smutne skonštatoval. Veru, ako športovec veľa šťastia nemal, pretože až príliš často ho kvárili zdravotné problémy. Chtiac-nechtiac prišiel koniec aktívnej kariéry, ktorý ho však od športu neodradil.
V tom čase dostal od priateľa Jozefa Trnovca funkcionársku futbalovú ponuku z Nižnej na Orave, ktorú však po dohode s manželkou odmietol. Vzápätí ho oslovili páni Matrtaj a Mikula, hokejoví funkcionári Zvolena, ktorí mu sľúbili byt. ,,Obaja ma poznali z futbalového prostredia a aj ako zamestnanca Okresného výboru telovýchovy, ktorý sa podieľal na založení tzv. pionierskej hokejovej ligy,“ prezradil. Ponuke neodolal a po jednom zo svojich životných krokov sa tak stal ozajstným Zvolenčanom. V hokeji mal opäť šťastie, že sa dostal medzi ambicióznych ľudí - kamarátov. ,,Čakala nás neľahká úloha - zvolenský hokej dostať do popredia. Prvoradým cieľom bola výstavba adekvátneho zimného štadióna, ktorý mal byť vo Zvolene akýmsi novým zámkom. Spomienky na brigády pri jeho výstavbe sú nesmrteľné,“ zaspomínal si s úsmevom. Veľmi rád z tohto obdobia spomína na prvého trénera, s ktorým spolupracoval, Pavla Zábojníka. ,,Jediné, pre čo žil, bol hokej. Ráno zimák otváral a večer ho zamykal. Viedol A mužstvo, popri ktorom sme mali vybudovať mládežnícke družstvá.“ Ako tajomník stál pri základoch budovania športových hokejových tried, z ktorých až doteraz vychádzajú talenty pre súčasný HKm. Vo zvolenskom hokeji však zažil aj ťažké chvíle. ,,Nemôžem zabudnúť na ľudí ako Matrtaj, Jackuliak, Hronec, Tuharský a ďalších, ktorí v krízach hokeju vždy veľmi pomohli. Finančné náklady neraz čerpali zo svojich zdrojov, ale aj nápadov. Príkladom je známa Holliday on Ice,“ dodal. Medzi jeho najsilnejšie zážitky však patria len tie pozitívne. ,,Bolo ich veľa, ale najradšej spomínam na I. majstrovstvá sveta juniorov do 20 rokov a na medzištátny zápas Slovensko – Fínsko, ktoré sa konali vo Zvolene. Zápas s Fínmi bol hokejovým sviatkom a podchytil celý Zvolen. Atmosféru si pochvaľovali aj známe osobnosti, z ktorých za všetkých spomeniem Petra Šťastného.“ Okrem Zvolena funkcionársky pôsobil v B. Bystrici, Martine, S. N. Vsi, ,,futbalovo“ chvíľu vo Zvolene a dokonca v banskobystrickej hádzanej. Dnes, aj napriek zdravotným problémom, vypomáha v podnikaní svojmu synovi. Športu a zvlášť zvolenskému fandí tento všešportovec telom aj dušou naďalej. Pán Horánsky, živió!
Daniel Valach
