Ondřej Daniš, herec zvolenskej činohry
Prečo Ondřej? „Na to sa pýta každý. Pretože mama je Češka, tak mi dala české meno. Som z takej federatívnej rodiny,“ skonštatuje s úsmevom mladý herec. Vyrástol vo Zvolene a vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. „Odtiaľ som sa pobral do Prahy, kde som sa učil spoznávať život. Skúsil som rôzne povolania, od barmana cez prácu vo filmovom štábe až po asistenta ľadových sochárov. Veľkomesto sa mi zunovalo, vrátil som sa preto domov,“ prezrádza o sebe. Ako hosť začal začiatkom minulého roka skúšať v Divadle J. G. Tajovského postavu Harryho v Divadelnej komédii. Angažmán v divadle prijal vlani v septembri. Hrá tiež v inscenáciách Hugo Karas, Len nijakú paniku, Tri prasiatka, Lýsistrata, Klamár, Lakomec, Čaj u pána senátora. Je synom známeho právnika a muzikanta Marcela Daniša, člena niekdajšej legendárnej kapely NO 5. Vzťah k muzike má aj Ondřej. Má vlastnú kapelu Comp&neros, pre ktorú spolu s ďalším spoluautorom skladá muziku. Hrá na basgitaru, trúbku a klávesy. „Je to elektro-akustická kapela. Žánrovo nás priraďujú k nujazzu, ale my sme sa nazvali connecting, čiže spájanie (všetkého možného).“ Koncertujú vo Zvolene, ale aj v Bratislave. V nedeľu budú účinkovať na filmovom festivale PortaFantazija v DK ŽSR na Sokolskej ulici. Ondřej má o 2,5 roka staršieho brata Mareka, ktorý je momentálne v USA.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Už ako päťročný som rodičom oznámil, že budem hercom. Potom som zrejme ešte vymýšľal kadejaké iné povolania. Na strednej škole som sa rozhodol, že skúsim divadelnú réžiu. Keďže som si podal prihlášku aj na herectvo a naň ma prijali, stalo sa to, čo som si vyveštil ako decko.
Čo by ste najradšej robili dnes, keby ste neboli hercom?
Muziku. Ale aj to je krušné remeslo. Občas mi chýba aj práca za barom. Najmä ak barman rozhoduje o tom, aká muzika bude v podniku hrať.
Z akých predmetov ste v škole mávali hrôzu?
Z chémie a od čias integrálov a limitov aj z matematiky.
Vaše záľuby?
Predovšetkým hudba, maľovanie, fotografia a film.
Váš životný sen?
Je ich kopa. Profesionálna kapela, točiť filmy...
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
Ľudskosť bez afektu, priateľstvo a lásku.
Čo vás dokáže rozčúliť?
Podľa toho, akú mám hladinu cholesterolu. Zväčša nízku, čiže sa snažím nerozčuľovať sa. Najviac asi ľudská hlúposť, ktorej robí dobre niekoho rozčúliť.
Čo rozveseliť?
Vtipy, ktoré napísal sám život, dobrá muzika a to, keď dokážem rozveseliť niekoho sám.
Čo vo vás vyvoláva pocity zúfalstva?
Byrokracia.
Váš najobľúbenejší autor a najobľúbenejšia kniha?
Milan Kundera – „Nesmrtelnost“.
Najobľúbenejší film a najobľúbenejší herec?
Tých je plno. Možno Nebezpečné známosti a John Malkovich.
Aká hudba sa vám páči?
Akákoľvek, ktorá má hlavu a pätu, nie je plagiátom, naopak hľadá nové cesty a postupy, je originálna a má dušu. Ale najviac tá, ktorú zažijem naživo.
Čo vo vás dokáže vzbudiť pocit šťastia?
Keď sa nám s kapelou podarí odohrať dobrý koncert a nie som šofér.
Čo vám dokáže zlepšiť náladu?
Ako kedy. Úsmev, pár panákov, dobrá atmosféra, slnko a voda.
Čo alebo kto vás naposledy najviac potešil?
Noví členovia kapely, ktorí sa zažrali do spoločnej veci a dali jej dušu. A ešte kamarát, ktorý nám vytvára webovú stránku.
Kde inde by ste chceli žiť?
Tu som doma, nikde inde už také miesto nenájdem.
Ako by ste charakterizovali sám seba?
Predpokladám, že neobjektívne. Preto nech to posúdia iní.
(moj)
