Neporiadok, ktorý v katastroch panoval od štyridsiateho piateho roku minulého storočia, sa iba pomaly dáva do poriadku. Vlastniť majetok bolo buržoáznym prežitkom. „V určitom období, najmä v päťdesiatych rokoch, kedy začala socializácia poľnohospodárskej pôdy, neboli v bývalej evidencii nehnuteľností zapísané akékoľvek zmeny vlastníctva. V pozemkových knihách sa často okrem mena a priezviska neuvádzali žiadne iné údaje,“ hovorí riaditeľka Správy katastra vo Zvolene Ružena Babicová. Podľa nej dnes veľa ľudí ani len netuší, že ich predkovia boli vlastníkmi pôdy. Náprava začala v roku 1993, kedy začali komerčné firmy na objednávku štátu vytvárať Register obnovenej evidencie pôdy (ROEP).
Nikto netuší, kde vlastník je
Neznámy vlastník je iba ten, ktorý nemá v pozemkovej knihe, či v katastri zapísané žiadne údaje. Takých je málo. Ďalšou kategóriou sú známi vlastníci, pri ktorých sú známe všetky údaje. Treťou kategóriou vlastníkov sú ľudia, ktorí majú na katastri pri parcelách zapísané svoje mená, no to je všetko. Nikto netuší či je povedzme Janko Mrkvička obyvateľom Zvolena, alebo žije niekde v Amerike. Kto je to? Čo robí a kde býva? Veľká neznáma. Sú to tzv. nezistení vlastníci. „Takýchto ľudí zastupuje Slovenský pozemkový fond a Lesy SR,“ hovorí Ružena Babicová.
Prehľadajte archívy!
Ako získať svoju pôdu? Najlepšie je pohľadať všetky doklady, ktoré človek má. Napríklad dedičské rozhodnutia, kúpne a darovacie zmluvy. Ak ich nemá, môže ich nájsť v archívoch súdu, prípadne v štátnych archívoch. Informácie o pôde môže každý dostať na správach katastra a na obvodných pozemkových úradoch. V prípade, že dedičské konanie neprebehlo, musí požiadať príslušný okresný súd o prejednanie novoobjaveného majetku. Správa katastra následne rozhodnutie súdu, resp.verejného notára, zapíše. „Bez právnej listiny zmenu vlastníka nevykonáme,“ hovorí riaditeľka Správy katastra vo Zvolene.
Osvedčiť si vlastníctvo k pôde u verejného notára môže ktokoľvek, kto tvrdí, že je jej vlastníkom, užíva ju najmenej desať rokov a zároveň splní všetky zákonom stanovené podmienky.
Mnohí prišli k majetku
„Myslím si, že štát nemá záujem, aby neznámi vlastníci ostali neznámymi, ale aby sa našli,“ dodáva R. Babicová. Už len kvôli investorom, pre ktorých sú nevyjasnené vlastnícke vzťahy veľkou prekážkou. Ak má ktokoľvek tušenie, že by nejaký pozemok po dedovi mohol vlastniť, stačí, keď si na internete otvorí stránku www.gku.sk a v zozname nezistených vlastníkov pohľadá niekoho zo svojich príbuzných. Takýmto rozhodnutím môže prísť človek k celkom slušnému majetku. A mnohí vraj aj prišli.
Vo Zvolene je priaznivá situácia
Podľa pôvodného návrhu mala prejsť pôda nezistených vlastníkov na štát a následne ju mali prevziať obce. Ústavný súd však rozhodol o tom, že ani oni o svoju pôdu neprídu. Na Slovensku je ich okolo milióna a to je ROEP spracovaný iba na 54 percent. V okrese Zvolen je situácia priaznivá – vlastníkov s neznámym pobytom je asi päťtisíc. To je šesť až sedem percent z celkového počtu vlastníkov pozemkov. A parcely, ktoré vlastníka nemajú uvedeného, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.
Milan SUJA