Jaroslav Dvořák - V novembri 1989 sme nevedeli, čo sa deje, dopredu sme nevedeli, čo bude. Len teraz vidíme, aký blahobyt máme. Môj život sa po revolúcii zmenil. Rozsypalo sa celé zdravotníctvo. Prišli dvadsať a päťdesiat korunové poplatky a pre dôchodcu to neznamenalo posun k lepšiemu. Napríklad aj mladý človek, keď potrebuje ísť k zubárovi, nepôjde, lebo nemá na to peniaze. Nič sme nezískali. Táto republika je tak dovŕtaná, že ju nikto nedá do poriadku. Na socializme bolo veľa dobrého, čo sme mohli zachovať. Napríklad aj nebolo toľko vrážd.
Ladislav Ohajda – Pred sedemnástimi rokmi panovala medzi ľuďmi neistota, nevedeli sme, čo z tých udalostí vzíde. Pre nás starších, teda dôchodcov, je dnešná doba nezvyk. Celý život sme prežili v inom zriadení. Vcelku sme však spokojní. Pre deti je dnešná doba lepšia. Napríklad moje sa majú veľmi dobre. Syn je špecialista európskeho alebo aj svetového formátu na počítače. Päť rokov bol v cudzine a teraz robí počítačového experta a jazdí po celom svete. Dcéra je v Holandsku, má ekonomickú univerzitu a ovláda štyri alebo päť jazykov. V podstate toto nové zriadenie veľmi prospelo mojim deťom. Možno jediné, čo by som zo socializmu preniesol do dnešného života, sú medziľudské vzťahy, ktoré boli v minulosti o niečo jemnejšie. Dnes každému ide len o peniaze a dosť málo dbá človek o druhého človeka. Ja som bol spokojný aj vtedy a teraz som tiež spokojný, lebo moje deti sa majú dobre. Veď žijeme pre ne.
František Malenký - V revolučných dňoch som chodil na námestie a štrngal som s kľúčmi, svietil so zapaľovačom. Po sedemnástich rokoch však musím povedať, že nie som veľmi spokojný s tým, čo sme si vyštrngali. Za socializmu bola väčšia istota. Boli lacné pôžičky, boli byty, bola robota... Vtedy, ak niekto nerobil, išiel do basy, teraz sa má ten, čo nerobí lepšie ako ten, kto pracuje. Na dnešnej dobe je zase dobré to, že je väčšia voľnosť, kto má peniaze, môže ísť do sveta, ale pre bežných ľudí to neplatí. Tí sa majú horšie. Kto sa nechytil príležitosti hneď po revolúcii... Ja som tiež podnikal a aj som dopodnikal. Bol som dva roky nezamestnaný, vyskúšal som si všetko.
Júlia Orszaghová - Udalosti okolo revolúcie som pozerala v televízii a dúfala som, že sa pomery zlepšia. Niektorým ľuďom sa zlepšili, iným nie. Prvé roky neboli ani pre mňa veľmi slávne, už teraz sa to možno trochu zlepšilo. Dôchodky boli slabé, mala som problémy. Na socializme bolo dobré to, že ľudia síce málo zarábali, ale mali prácu. Keď som vtedy otvorila peňaženku a videla som, že mám sto korún, vedela som, že môžem ísť nakúpiť. Keď ju otvorím dnes a mám v nej päťsto korún, tak rozmýšľam, či sa mi na ten nákup oplatí ísť.
Monika - Chodila som počas revolúcie na námestie. Dcéra bola v tom čase vysokoškoláčka, ona chodila stále, tak som išla aj ja. Myslím, že pomery sa zmenili k lepšiemu. Hlavne voľnosť a náboženská sloboda. Na socializme boli pozitívnejšie medziľudské vzťahy a družnosť kolektívu na pracovisku.
Rozália Moravčíková - Na nežnú revolúciu si pamätám veľmi dobre. Veľa sa od nej nezmenilo. Hovoríme o demokracii, ale ťažko povedať, či je to ono. Skupina ľudí, ktorá bola v minulosti pri moci, ma dodnes šikanuje. Beriem aspoň to, že mám slobodu slova, to ma utešuje. Novinárov si veľmi vážim, lebo sú to jediné osoby, ktoré sa starajú o to, aby sme sa mohli slobodne vyjadriť. Pamätám si, že v politickej ekonómii som sa učila, že socializmus dáva možnosť všetkým pracovať a mať prácu znamená mať všetko. Som už dôchodkyňa a tak len dožívam. Dôležité je aj mať prácu a vymožiteľnosť práva, ktorého sa nemôžem dovolať. Občan by v demokracii mal mať právnu istotu. U nás si paragrafy ale každý vysvetľuje ako sa mu páči.
J. SCHVARZBACHEROVÁ