Narodil som sa 1. februára 1974 v Levoči, teda som Vodnár. Hovoria mi, že sa zhodujem s charakteristikou tohto znamenia a ja súhlasím. Meno Juraj som dostal po otcovi, teda som len druhý tohto mena v rodine, no pokračovateľom je môj syn - Aurel Juraj. Študoval som na Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a neskôr na Technickej univerzite vo Zvolene. Zo začiatku som pracoval v odbore, v súkromnej geodetickej firme, ako geodet. To ma neuspokojovalo a keďže som aj záujmami aj koníčkami smeroval k ekonomike, aj keď som ju nevyštudoval, urobil som si individuálny študijný plán a absolvoval som rôzne semináre, školenia, skúšky na úrade pre finančný trh a podobne. V roku 1998 som sa začal venovať stavebnému sporeniu, čo som robil asi päť rokov. Od roku 2003 som v Slovenskej sporiteľni. Začal som ako vedúci pobočky v Krupine a 15. novembra bol rok, ako som riaditeľom mestskej pobočky vo Zvolene.
Čím ste chceli byť, keď ste boli dieťa?
Stále len športovcom. Aktívne som sa venoval zjazdovému lyžovaniu. Po Nežnej revolúcii podpora športu upadla a tak som s tým skončil, ale láska k športu mi zostala. V zime, ak mám voľný čas, tak rád idem na svahy lyžovať. Od detstva ma bavila ekonomika. Hral som sa také zvláštne hry s autíčkami. Ani jeden z mojich rovesníkov sa tak nehral. Robil som rôzne štatistiky, ktoré autíčko sa koľkokrát prevrátilo a vyhodnocoval som to. Dokázal som sa takto hrať aj celý deň.
Ako trávite voľný čas v lete?
Nebránim sa žiadnemu športu. Snažím sa raz do týždňa chodiť hrať futbal, hoci väčšinou sa mi to nepodarí stihnúť. Rád si s kamarátmi zahrám aj tenis a z lesníctva mi zostala záľuba prechádzok v prírode.
Ktorý zo zážitkov vo vašom živote je najintenzívnejší?
Najkrajšie zážitky sú spojené s narodením mojich detí.
Čo by ste v živote nechceli prežiť?
Možno nejaký škaredý pád na lyžiach, i keď som žiadny takýto úraz nemal, lebo odmalička nás učili nielen lyžovať, ale hlavne padať.
Viete padať aj v prenesenom slova zmysle?
Zatiaľ sa mi nestalo, že by som išiel týmto smerom. Doteraz som len stúpal smerom hore.
Čo máte najradšej?
Veľmi rád oddychujem. Správny oddych je pre mňa spánok a možno masáž, alebo dobrý kúpeľ pri sviečkach. Baví ma napríklad aj grilovať pre našich hostí. Pri tom sa viem realizovať.
Akú vlastnosť považujete za svoj najväčší klad?
Neviem, či ich je tak málo, alebo veľa, ale musím premýšľať....možno cieľavedomosť a čestnosť.
Aké máte zlozvyky?
Problém mi robí dochvíľnosť. Chcem na tom pracovať, ale veľmi sa mi to nedarí. Manželka sa na moje typicky mužské zlozvyky nesťažuje, už ich prijala.
V práci máte na starosti financie mnohých ľudí, kto u vás doma drží kasu?
Ja. Manželka mi zverila túto úlohu už dávno, prakticky už keď sme sa spoznali. Myslím, že je spokojná, keďže stále ju držím ja.
Kto z nej najviac míňa?
Vždy sa snažíme dohodnúť. Obidvaja máme pridelený limit, z ktorého hradíme svoje veci. Ďalší balík je určený na spoločné výdavky. O väčších investíciách diskutujeme.
Veríte horoskopom?
Ak sú pre mňa priaznivé, tak áno. Ak predpovedajú nepríjemnosti, tak nie.
Na čo by ste sa nikdy v živote nedali nahovoriť?
Určite nie na banjijumping. Myslel som si, že nemám problémy s výškami, ale raz som vyliezol na mostík, z ktorého sa skáče a pochopil som, že problém mám. Ešte kým som stál na zemi, hovoril som, že určite skočím, hore som zmenil názor.
Bez akých vecí by ste nevedeli žiť?
I keď je všetko nahraditeľné, neviem si predstaviť život bez auta a možno aj bez mobilu, i keď toho by som sa niekedy najradšej zbavil.
Ste na niečo antitalent?
Neviem spievať. Na základnej škole sme mali prísneho učiteľa hudobnej výchovy, ale aj on po čase pochopil, že náprava u mňa nie je možná.
J. SCHVARZBACHEROVÁ