Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

V krajine čokolády a piva

Na návšteve u europoslanca Vladimíra Maňku

Brusel, ktorý je centrálou Európskeho parlamentu, patrí k najkrajším európskym metropolám, europoslanec Vladimír Maňka si ho však užívať nestíha. Na mesto plné pamiatok a zaujímavostí nemá čas. V hlavnom meste Belgicka trávi spravidla prvé štyri dni v týždni, no hneď po skončení povinností, čo je zvyčajne vo štvrtok večer, nasadne do lietadla a nasmeruje si to domov. Na Slovensko. Aj doma má nabitý program. Konferencie, prednášky, povinnosti na spoločenských akciách... Kým je v Bruseli, okrem rozľahlého labyrintu Európskeho parlamentu nikam nechodí. „Vkuse rokujeme, v parlamente som celý deň. Už od siedmej ráno a domov odchádzam v noci o jedenástej, niekedy aj o polnoci.“ Minuloročné leto, cez svoje prvé parlamentné prázdniny, pozval na dva týždne do Bruselu manželku, aby trochu spoznal neoficiálne mesto Európy. Aby, ako sám hovorí, sa nemusel hanbiť povedať, že Brusel vôbec nepozná. „To by mi nikto ani neuveril,“ hovorí so smiechom, „no naozaj v parlamente trávim celé dni.“ A aby sa ešte viac zdokonalil v angličtine. Hoci ju ovláda brilantne, a jeho manželka takisto, zaplatili si v Bruseli dvojtýždenný jazykový kurz. „Stále sa mám čo učiť, najmä odbornú terminológiu,“ ozrejmí.

Skryť Vypnúť reklamu

„At home in Brusel“ v Maňkovom prípade znamená jednoizbový byt. Hoci väčšina europoslancov využíva služby bruselských hotelov, Maňka uprednostnil vlastné bývanie, no usadiť sa v Bruseli natrvalo, po tom netúži. Býva necelých 15 minút chôdze od sídla parlamentu a chodí výlučne peši. „Stravujem sa v parlamente, tam máme raňajky, obed aj večeru, v byte sa prakticky nezdržiavam. Domov sa chodím iba vyspať,“ doplní. „Nemám ani kedy narobiť si v ňom neporiadok, až na ten prach. Hoci sa mi nechce, raz za mesiac musím do rúk chytiť prachovku a vysávač.“ Vlani europoslanci hlasovali 5-tisíckrát, takže ani v parlamente nemá času nazvyš. Je v neustálom kolotoči rokovaní a hlasovaní a aj v čase našej návštevy mal limitovaný čas. Po necelej hodine, ktorú nám venoval, už musel utekať do rokovacej sály znova hlasovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Každý europoslanec, v súčasnosti ich je 732, môže pozvať do Bruselu 90 hostí za rok. Únia aj takouto formou, prezentovaním svojho poslania a vysvetľovaním svojho opodstatnenia, bojuje proti možnému euroskepticizmu, ten sa však podľa Maňku Slovenska netýka. „Pravidelne chodím medzi slovenských študentov a viem, že náš vstup do únie vnímajú ako prínos. Vidím ich nadšenie.“ Práve študenti tvorili gro štvordňového študijno-poznávacieho pobytu v Bruseli. „Takto získajú viac informácií o Európskej únii a o tom, že európska politika je aj o našej krajine, o riešení problémov Slovenska a Slovákov,“ vysvetlil Maňka, ktorý je členom rozpočtového výboru europarlamentu. Okrem novinárov vycestovalo v októbri do Bruselu takmer 80 stredoškolákov a vysokoškolákov z celého Slovenska, vrátane študentov zo Zvolena. Boli to víťazi súťaží v písaní esejí na tému Slovensko v spoločnej Európe, autori vysokoškolských diplomových prác venovaných problematike európskej politiky, či účastníci seminárov k otázkam fungovania škandinávskeho modelu. Práve škandinávsky model, riešenie sociálnej a ekonomickej koncepcie inšpirovanej severskými krajinami Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, preferuje Maňka ako optimálne riešenie. „V roku 2020 bude v únii chýbať 20 miliónov ľudí na to, aby sme si dokázali zarobiť na dôchodky. Aby ich mal aj náš štát z čoho vyplácať a aby sa udržala naša ekonomika, budú musieť prísť zvonka. Slováci sa imigrantov boja, na nich však stavia ekonomika Európskej únie aj Spojených štátov. Zvýšenie dôchodkového veku nie je riešenie, keďže slovenskí muži sa v priemere dožívajú 70 rokov,“ mieni. „Kým v Spojených štátoch preferujú individualizmus, politika Európskej únie chce riešiť problém sociálne – pomôcť aj slabším. Hoci Spojené štáty napredujú, vytvára sa aj široká vrstva chudoby a 38 miliónov ľudí v Amerike hladuje. Sociálna koncepcia pre našu krajinu sa doteraz nezaoberala jadrom problému, to znamená riešením pôrodnosti. Tá je u nás nízka, pretože na Slovensku chýbajú sociálne istoty; otázka zamestnania a bývania. Na riešenie problému netreba hľadať model v Južnej Amerike a kopírovať dôchodkový systém v Chile. Príklad si vezmime z krajín, kde sociálny systém funguje už 20 – 30 rokov prvotriedne. Sú to škandinávske krajiny s kvalitným bezplatným vzdelávaním už od materských škôl či s bezplatnou zdravotnou starostlivosťou.“ Podľa Maňku je dosiahnutie sociálnych istôt na Slovensku otázkou „obdobia dvoch vlád, ak budú rozumné.“

Skryť Vypnúť reklamu

V škatuli syra

Politická príslušnosť štrnástich slovenských europoslancov ide podľa Maňkových slov pri presadzovaní slovenských záujmov bokom. „Zjednotila nás napríklad živelná pohroma vo Vysokých Tatrách či kompenzácia za odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, keď sme spoločným úsilím všetci štrnásti získali o 5 miliárd korún viac. Každý loboval vo svojej politickej frakcii,“ vysvetlil. Maňku sme v europarlamente navštívili paradoxne v deň, keď sociálni demokrati pozastavili SMER-u členstvo vo svojej politickej frakcii, ktorú tvorí 202 europoslancov. „Osobné vzťahy s kolegami v tejto frakcii to neovplyvnilo,“ hovorí Maňka dodajúc, že pri presadzovaní návrhov a požiadaviek ich budú vo frakcii zastupovať českí europoslanci. „Máme takú dohodu,“ doplnil. Aj tieto informácie poskytol Maňka slovenským študentom a novinárom, ktorých privítal v budove europarlamentu. Pre fajčiarov to bolo ťažké dopoludnie. Skúška, či by zvládli odvykaciu kúru. V budove europarlamentu, ktorú Bruselčania nazývajú aj škatuľa syra, sa totiž nefajčí. Odskočiť si pred budovu znamenalo vysvetľovať „ochranke“, kto ste, nanovo absolvovať detektor kovov a čeliť hrozbe, že v rozsiahlom komplexe niekoľkých budov sa jednoducho stratíte. „In“ je nefajčiť a zmieriť sa s tým musia aj mladí Slováci, ktorí sa uchádzajú o prácu v europarlamente. Ku koncu mája ich tam pracovalo 134; na postoch úradníkov, asistentov či sekretárok. Ďalší zastávajú dočasné posty, čo môže byť na niekoľko mesiacov alebo na rok. Vedieť dobre anglicky, to zďaleka nestačí, poučila našich študentov na prednáške o únii Slovenka Petra de Marneffe, ktorá v Bruseli žije tri roky a rok pracuje v europarlamente. Výberové konanie je zdĺhavý a náročný proces, trvá zhruba rok a pol a pozostáva z niekoľkých kôl rôznych previerok a testov (podmienky nájdu uchádzači na www.europa.eu.int).

Pivové delírium

Brusel je zaujímavým kozmopolitným mestom, v ktorom húfy turistov obdivujú históriu vkusne premiešanú s modernou. Hlavné námestie Grand Place, olemované starobylými stavbami, patrí k najkrajším námestiam Európy. Čaro historických budov umocňujú po zotmení svetelné efekty. Brusel žije cez deň aj v noci. Ešte aj o polnoci je Grand Place plné ľudí. Priľahlé úzke uličky takisto. Reštaurácie s vonkajším posedením so štýlovým decentným stolovaním lákajú najmä širokou ukážkou morských živočíchov. Aj obchody sú otvorené minimálne do desiatej. Presklenné a naplno vysvietené, aby vlákali zákazníka dovnútra. Netradičnej ponuke ťažko odolajú najmä milovníci čokolády a piva. V Bruseli si prídu na svoje aj ozajstní fajnšmekri. Výber čokolád rôznych tvarov, farieb a príchutí je neuveriteľný a keďže viaceré predajne špecializované na sladkú pochúťku sídlia vedľa seba, o zákazníka musia bojovať. Napríklad ochutnávkami, tie sú tam samozrejmosťou, alebo výhodnými zľavami na cene. Doslova rajom pre pivkárov je bruselská piváreň Delírium blízko Grand Place, ktorá má v ponuke viac ako 2-tisíc značiek svetových pív. Tu vám nenačapujú do pohára, aký príde čašníkovi pod ruku, tu má každý druh piva určený konkrétny dizajn pohára – vrátane pohárov na stopke. Našli sme aj slovenský Topvar – ibaže pod vlajkou Poľska. Špecialitou Belgicka sú pivá s ovocnou príchuťou. Dostali sme tip na čerešňové – ako suvenír sme ho priviezli aj našej šéfredaktorke. Neprejavila nadšenie. Nechutilo, lakonicky skonštatovala. Možno keby ho vypila vychladené...

Slovenským symbolom je Modrý kostolík

Po Grand Place je turistami asi najviac fotografovaný Manneken Pis, malá socha cikajúceho chlapčeka, o ktorom koluje niekoľko legiend. Pred sochou je takmer po celý deň tlačenica a fotoaparáty neustále cvakajú. Jeho podobu v rôznych veľkostiach ponúkajú ako suvenír v každom obchode. Turistickou atrakciou je tiež Atomium, symbol výstavy Expo, a bruselský park nazvaný Minieurópa. Výkladná skriňa Európy s vernými miniatúrami národných pamiatok jednotlivých štátov únie predstavuje na jednom mieste 350 zaujímavostí z viac ako osemdesiatich európskych miest. Parížsku Eiffelovu vežu, londýnsky Big Ben, rímske Koloseum, bruselskú radnicu z Grand Place, pražský Orloj... Necelý rok tu má svoj národný symbol už aj Slovensko: maketu Kostola svätej Alžbety z Bratislavy, známeho ako Modrý kostolík. „Je to pekný kostolík. Má zaujímavý secesný štýl a originálny farebný odtieň, no nemyslím si, že symbolizuje Slovensko. Vybrala ho úzka skupina odborníkov, no keby mali o symbole Slovenska rozhodovať ľudia, určite by uvítali niečo iné,“ myslí si Maňka. Sám by si v bruselskom parku vedel predstaviť napríklad Tatry, Kriváň či Spišský hrad. „Nie sú to ľahké symboly na stvárnenie, ale dá sa to. Aj niektoré iné krajiny sa prezentujú scenériou vidieka napríklad s ovcami a psom. Ovce po stlačení gombíka dokonca mečia,“ priblížil europoslanec svoju predstavu slovenského symbolu v hlavnom meste Európy.

Ľuba MOJŽIŠOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 540
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 721
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 538
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 394
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 951
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 784
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 430
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 394
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 321
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 192
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Z malých obcí pri Zvolene musia na odberné miesto cestovať

Päť obcí bude mať dve testovacie miesta.

Ani v Michalkovej odberné miesto nebude.

Detva má administratívnych pracovníkov, dobrovoľníci chýbajú

Mesto sa pripravuje na víkendové celoplošné testovanie.

Ilustračné foto.
Miesto udalosti pred urgentným príjmom.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Už ste čítali?