Herečka Božidara Turzonovová prišla do Zvolena autobusom a keďže hneď po poludní chcela stihnúť spoj späť do Bratislavy, času nazvyš nemala. Prezradila, že šoférovať síce vie, ale vodičský preukaz nevlastní. „Načo? Jazdiť autom je namáhavé. Autobusom je to lepšie, spoľahlivejšie,“ skonštatovala laureátka prvého ročníka súťaže o najlepšieho dabingového herca Zlatá slučka. Otázku, koho dabuje radšej a koho menej, nerieši, pre ňu je to vždy rovnako zodpovedná práca. „Divák si musí myslieť, že aj ten zahraničný herec hovorí po slovensky,“ zhrnie stručne podstatu umenia dobrého dabingového herca. Silu lásky ani iné telenovely nesleduje. „Nemám čas sledovať seriály. Keď dabujem, musím sa sústrediť na prácu. A seriál ešte sledovať, to si nemôžem dovoliť. Mám svoju prácu, mám zadelený čas... Telenovely sú pre penzistov alebo pre ľudí, ktorí na to majú čas,“ dodala.
Spolu s manželom, hercom Jozefom Adamovičom, sa zasadzovala za otvorenie Akadémie umení v Banskej Bystrici. „Znepriatelila som si tým celú Bratislavu, no som presvedčená o jej zmysluplnosti. Je to životaschopná škola. Keď sme ju zakladali, študentov sme pripravovali nielen na herectvo, snažili sme sa z nich urobiť aj dobrých dabingových hercov. Som rada, že dabingové štúdiá sú aj v iných slovenských mestách, nielen v Bratislave, a že podmienky k rozvoju talentu a kreativity poskytuje aj Banská Bystrica.“
Matka Božidary Turzonovovovej bola srbského pôvodu, otec macedónskeho, jej manžel má slovenský pôvod. Napriek tejto európskej zmesi vianočné menu pripravuje klasické, tradičné pre slovenský národ. Priznáva, že vianočné sviatky má rada. Tráviť ich bude doma s rodinou. Jej manželom je herec Jozef Adamovič a hoci sa ich dve dcéry narodili v rodine popredných hercov, zvolili si inú životnú dráhu. „Staršia dcéra Andrea je filologičkou, ale nepracuje, venuje sa rodine a svojim štyrom deťom (filológia je veda o národných jazykoch a literatúrach, pozn. red.). Mladšia dcéra Lucia je advokátkou. Aj ona sa pred šiestimi mesiacmi stala matkou. Na Vianoce budeme všetci spolu, aj s vnúčencami,“ dopĺňa. Darčeky, prezrádza, ešte nemá. „Vždy si hovorím, že to musím stihnúť do konca novembra, len neviem, ktorý rok sa mi to podarí... Kým si rozmyslíme, čo komu darujeme, je pred sviatkami,“ zasmeje sa jedna z najvýraznejších herečiek Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorá svetlo sveta uzrela v bulharskej Sofii. Do Bratislavy prišla s rodičmi, keď mala rok. „Bola vojna, ale o tom nebudem hovoriť. Je to moje súkromie a ja si svoje súkromie chránim.“
(moj)
