Vo zvolenskom mužskom basketbale sa pred štartom nového súťažného ročníka udiali zaujímavé veci. Basketbalový klub, ktorý zastrešovala Slávia TU, začiatkom jesene v podstate zanikol a svoju prvoligovú licenciu prepustil Športovému klubu polície v Banskej Bystrici. ,,K tomuto rozhodnutiu sme dospeli na základe troch závažných aspektov,“ začal s vysvetľovaním Ján Sedliačik. ,,V prvom rade sme zaznamenali výrazný hráčsky úbytok. Keďže mládežnícka základňa bola zrušená už v minulosti a v poslednom čase ochabol aj prísun basketbalistov - vysokoškolákov, seniorský tím nebolo z čoho doplniť. Druhou príčinou boli financie. Naša telovýchovná jednota sa finančnej podpory nedočkala od ministerstva školstva a ani od Mesta Zvolen. Navyše, odstúpili nám aj sponzori.“ Sedliačika, dlhoročného trénera a funkcionára, však k určitej rezignácii pritlačil ešte jeden dôvod, súkromný. ,,Rozrástla sa mi rodinka, preto som už pre túto prácu nemal toľko času a energie,“ priznal.
Torzo kádra, ktoré tvorila len šestica hráčov, sa tak po dohode vedení Slávie a ŠKP B. Bystrica presunulo do krajského mesta. ,,Aj policajti mali príliš úzky káder. Na rozdiel od nás však s mužským basketbalom, aj napriek minuloročnému vypadnutiu, pred sezónou počítali aj vo finančnom rozpočte. Prepustili sme im preto prvú ligu a našim chlapcom sme tak umožnili naďalej hrať basketbal,“ objasnil fúziu Sedliačik. Samotní hráči, pokojne ich môžeme nazvať šiestimi statočnými, boli zo začiatku vzniknutou situáciou zaskočení a značne zmätení. Neskôr, pretože majú basketbal radi a venujú sa mu odmalička, túto možnosť uvítali. Čo ich však mrzí, je prístup univerzity a mesta. ,,Problémy sme mali už dlhšiu dobu a vedeli sme aj to, že tento krok nás raz neminie. Kompetentní preto zvážili všetky pre i proti a ďalšiemu zbytočnému sileniu sa rozhodli vyhnúť. Myslím si však, že basketbal ako univerzitný šport si určite zaslúžil viac podpory - od univerzity, aj od mesta,“ skonštatoval bývalý tréner.
Sedliačik priznal, že trénerska lavička a kontakt s chlapcami mu chýbajú. ,,Áno, získal som viac času pre rodinu a basketbalovú partiu starých pánov. Na druhej strane, chýba mi zápasová atmosféra a známy kolektív. Pocit, keď sa vám darí a máte na dosah víťazstvo.“ Aj preto sme ho podpichli s víziou blízkej, ale aj vzdialenejšej budúcnosti mužského basketbalu vo Zvolene. ,,Budúcnosť je neistá a ja ju momentálne vidím skôr v negatívnom svetle. V podstate, ak vôbec k niečomu takému dôjde, začínať sa bude musieť od piky. Budú sa musieť nájsť úplne noví ľudia, ktorí budú ochotní basketbalu venovať veľa osobného času a trpezlivosti. Verím však, že niekto sa predsa len nájde.“ Jeho slová nás zaskočili. „Vari ste basketbalu dali úplné zbohom?“ opýtali sme sa. ,,Nikdy nehovor nikdy. To je pravda, ale moje myšlienky sa nateraz uberajú iným smerom. Mám malú dcérku a potešila by ma, keby sa venovala športu. Ak by si vybrala basketbal, bol by som ešte radšej. Mohol by som sa jej venovať a spojiť tak príjemné s užitočným. V budúcnosti sa totiž chcem upriamiť na dievčenský alebo ženský basketbal,“ odpovedal Ján Sedliačik. A čo ak príde druhý potomok, tentoraz mužského rodu a tiež sa bude chcieť venovať hre pod deravými košmi? ,,Budem len rád, ale momentálne naozaj myslím na ženský basketbal,“ poznamenal s úsmevom.
Daniel Valach