Čierna mora z Dánska
V lete začala s prípravou na svetový šampionát, ktorý sa konal začiatkom októbra v dánskej Kodani. Pred týmto vrcholom ešte absolvovala testovacie preteky v Turecku a Svetový pohár v slovinskom Maribore. Na oboch podujatiach si chcela hlavne otestovať formu. ,,Patálie s členkom sa začali na jednom z tréningov dva týždne pred cestou do Turecka, keď som nepríjemne spadla a členok som si vyvrtla. Napriek tomu som na pretekoch štartovala na dvoch náradiach, pričom v oboch som sa dostala do finále.“ Dve náradia, konkrétne kladinu a bradlá, si vyskúšala aj v pretekoch svetového pohára. ,,Darilo sa mi aj v Maribore, tiež som sa dostala až do finále. Výsledky ma utvrdili v tom, že moja forma je načasovaná dobre,“ vyznala sa z dobrých dojmov z prípravy na MS. Na svetovom šampionáte však všetko vypálilo úplne inak a dnes už aj Mária vie, že pre úspech mohla a mala urobiť viac. ,,Všetko sa začalo dobre, prvé tri náradia som zvládla v pohode. Prišli však bradlá, ktoré mali byť bezproblémové a karta sa zrazu obrátila. Pokazila som celú zostavu, pričom bradlá sú mojou silnou stránkou,“ zaspomínala si Homolová na čiernu moru z Dánska. Po krátkom zamyslení sa pousmiala. ,,Boli sme vo veľkom zhone. Navyše, v mixovanom družstve sme súťažili s Izraelom, ktorého gymnastky si bradlá potierajú magnéziom. My sme zvyknuté na med. Nestihla som si ich premazať...“ Svoje vystúpenie na MS však hodnotí pozitívne. ,,Spomedzi 263 súťažiacich, išlo o najpočetnejšie obsadenie MS, som obsadila 109. miesto. Nič svetoborné, ale ani nie najhoršie. Počítala som, že skončím v prvej tretine, nakoniec som sa zmestila aspoň do prvej polovice.“
Ruka musela do gypsu
Cítila sa v pohode a vo forme, no na jej nešťastie sa s ňou opäť pohral osud a zasiahla smola. Na nedávnom domácom Memoriáli manželov Žifčákovcov, ktorý sa konal v Detve, si nečakane zlomila ruku. ,,Prakticky hneď v úvode mojej zostavy som dosť nešťastne spadla a poriadne sa dobila. Najhoršie obišla pravá ruka, na ktorej som utrpela trieštivú zlomeninu záprstných kostičiek druhého a tretieho prsta,“ poznamenala stále mladá gymnastka k svojmu najčerstvejšiemu zraneniu. Ruka musela do gypsu a nevyhne sa ani operácii. ,,Tesne po úraze som bola dosť sklamaná, pretože prišiel v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Cítila som sa veľmi dobre a gradovala mi aj forma. Vlastne sa zopakovala celá situácia, keď som si zranila členok,“ dodala stále s miernym smútkom v hlase Mária. Vzápätí samu seba upokojila konštatovaním, že sa aspoň zranila teraz a nie začiatkom roka. ,,Utešujem sa kvôli najbližšiemu súťažnému programu. Nasledujúci rok v apríli sa uskutočnia majstrovstvá Európy a v auguste univerziáda, ktorú by som chcela uprednostniť pred MS. Verím, že dovtedy sa stihnem dať dokopy,“ vysvetľuje Homolová. Slovenská reprezentantka si však uvedomuje, že teraz je najdôležitejšia operácia. Po nej bude jej ruku šesť týždňov zdobiť sadra a čaká ju aj dlhšia rehabilitácia. ,,Ak pôjde všetko dobre, začiatkom februára by som mohla začať naplno trénovať,“ rozžiarila sa Mária, ktorá si ani teraz neodpustí aspoň posilňovňu.
Teší sa, keď poteší iných
S gymnastkou sme sa rozprávali na Mikuláša. Prezradila, že ani ju odmena neminula. ,,Niečo som si v čižmičke našla, no na Mikuláša som sa zahrala aj ja,“ dodala. Čo sa týka darčekov, zranená gymnastka sa už teraz teší na Vianoce. Tieto sviatky považuje za najkrajšie v roku. ,,Sú to dni plné pokoja, pohody a mieru. Trošku ma mrzí, že tento rok bude mamka v práci, ale aj tak sa už na ne strašne teším. Mám veľkú radosť, keď vidím, ako mojich blízkych tešia moje darčeky.“ U Homolovcov neostane bez povšimnutia ani Silvester, posledný deň v roku 2006. Mária si ho chce užiť s bratom Jurajom a partiou priateľov. ,,Pravdepodobne vyrazíme na chatu,“ načrtla svoje plány koncoročných osláv.
Daniel Valach
